Tomáš a František Munkovci

Jezuitský novic Tomáš Munk a jeho otec František vynikali láskou ku Kristovi. Milovali ho až do zabudnutia seba. Vydali nádherné svedectvo evanjeliového života aj v koncentračnom tábore, kde obaja zahynuli.

František Munk sa narodil v roku 1895 v Reci neďaleko Senca. Stal sa priemyselníkom a obchodníkom. Oženil sa s Gizelou Kohnovou. Pochádzali zo židovskej rodiny. Keď sa presťahovali do Ružomberka, už sa nehlásili k židovskej viere. V harmonickom manželstve sa im narodili dvaja synovia: Tomáš (1924) a Juraj (1930). V roku 1939 vstúpili do Katolíckej cirkvi. František Munk o tom napísal: Podľa svojho svedomia, duševne a srdcom som už dávno členom Kristovej cirkvi. Mám dvoch synov. Chcem, aby im navždy zostala neznámym pojmom nenávisť a aby v akýchkoľvek pomeroch vytrvali v láske k blížnemu. Vyhlasujem s dobrým svedomím, že – ako vďační a verní stúpenci Kristovi – chcem vstúpiť do Katolíckej cirkvi, aby naše deti a ich potomci viedli svoj život podľa najčistejších kresťanských zásad a mohli takto vzdorovať prípadným pokušeniam, ktoré by ich odvrátili od rovnej cesty. K tomuto nášmu rozhodnutiu prosíme požehnanie Pána Boha, Ježiša Krista, a tých, ktorí v mene apoštolov spravujú ich Cirkev.

Tomáš v žiadosti o krst napísal: Som radosťou naplnený v očakávaní milosrdenstva Pána, vstupujúc do jeho Cirkvi. Keď teraz túto očakávajúcu radosť mám zdôvodniť, zdá sa mi to byť veľmi ľahkou úlohou. Je to asi preto, že som Kristovo učenie už predtým hlboko cítil, než som ho znal. Cítim však, že týmto krokom s hrdou a šťastnou mysľou ukážem, že chcem navždy patriť do Kristovho tábora, že mojou zbraňou je práca a láska k blížnemu, mojou helmicou duch, mojím štítom pravda, a že všetko je podopreté vierou v jediného Boha a vo večnú silu učenia jeho Syna – že takto vyzbrojený nemusím sa báť ničoho, ani pokušenia, núdze, ale najmenej zla, každodenných krívd a ľudských nespravodlivostí. Lebo: Ak je Pán Boh so mnou – kto proti mne?“

Od svojho krstu žil František s rodinou intenzívnym náboženským životom. Každodenne navštevoval bohoslužby a pristupoval k sviatostiam. Viackrát si vykonal duchovné cvičenia. Pre svedectvo ich života viacerí vstúpili do Katolíckej cirkvi. Svedkovia dosvedčujú, že žili životom modlitby a lásky.

30. júla 1943 vstúpil Tomáš v Ružomberku do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Jeho predstavení i novici si čoskoro všimli nevšednú hĺbku jeho duchovného života a živú vieru. Mal heslo: Láska ku Kristovi až do zabudnutia seba. Napriek tomu, že ich chránila tzv. prezidentská výnimka, nadišiel čas vydať svedectvo.

14. decembra 1944 zatkli matku Gizelu, potom otca Františka a ich syna Juraja. Tomáš vedel, že prídu i pre neho. Noc pred zatknutím prežil v noviciátnej kaplnke. Ráno s úsmevom na tvári povedal: Tejto noci som Bohu ponúkol svoj život za svoj židovský národ.

15. decembra zatkli aj Tomáša. Vianoce prežili v ružomberskej väznici a koniec roka v zbernom tábore v Seredi. Aj napriek veľkému úsiliu jezuitského provinciála Jozefa Jurovského sa nepodarilo rodinu zachrániť. Juraja a Gizelu odviezli do koncentračného tábora Bergen-Belsen v severozápadnom Nemecku. Tomáš a otec František sa dostali do tábora Sachsenhausen.

Spoluväzeň a svedok ich života, kňaz Peter Edmund Bárdoš, tiež konvertita zo židovstva, s dojatím spomína, ako si večer čo večer opakovali Ježišove blahoslavenstvá. Dokonca aj Židia obdivovali ich život. Mnohí vyhlásili, že sa doposiaľ nestretli s takým hlbokým náboženským presvedčením. Otca Františka a jeho syna Tomáša zastrelili na pochode smrti do Berlína. Stalo sa to pravdepodobne 22. apríla 1945.

Peter Edmund Bárdoš vydáva o nich svedectvo: Po celý čas v lágri boli pre všetkých vzorom hrdinskej kresťanskej mužnosti. Ako ozajstní svätci vedeli všetky hrozné údery koncentračného lágra znášať s pravou kresťanskou trpezlivosťou a odovzdanosťou do vôle Božej. Plní optimizmu čakali vyslobodenie – vôľa Božia rozhodla ináč a vieme, že sa jej podrobili s radosťou, veď celý ich život smeroval a živelne túžil po večnej vlasti.

Modlime sa za blahorečenie

Nebeský Otče, ty si vložil do srdca svojich služobníkov Tomáša a jeho otca Františka veľkú lásku k tvojmu Synovi Ježišovi Kristovi a oni túžili byť s ním v živote i v smrti; prijmi ich hrdinské vyznanie viery a ich obetu lásky k tebe. Prosíme ťa za ich blahorečenie, preto vypočuj na ich príhovor našu prosbu….. a nám daruj milosť, aby sme ťa túžili milovať s rovnakou láskou a statočne vyznávali svoju vieru. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Vyslyšania na príhovor Božích služobníkov Tomáša a jeho otca Františka prosíme nahlásiť na adresu:

Provincialát Spoločnosti Ježišovej, Panská 11, 814 99 Bratislava
+421 2 59 200 400, svkprov@jezuiti.sk

Imprimatur:

Stanislaus Zvolenský, Archiepiscopus Metropolita Bratislaviensis.
Bratislavae, die 16. Aprilis 2010, Nr. 579/2010.