Rozlúčka s P. Jánom Ďuricom

V pondelok 31. marca sa spolubratia zo Spoločnosti Ježišovej, rodina, priatelia, rodáci, kňazi, rehoľníci a široká verejnosť prišli rozlúčiť do Bratislavy a Ivanky pri Dunaji s P. Jánom Ďuricom SJ, ktorý zomrel 28. marca 2025 v Bratislave.

Zádušnej sv. omši v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave, ktorá bola spojená s pohrebnými obradmi, predsedal arcibiskup Stanislav Zvolenský. V homílii sa prítomným prihovoril vladyka Milan Lach SJ.

Na konci sv. omše sa všetkým prítomným prihovorili: rektor Trnavskej univerzity P. Miloš Lichner SJ a za Konfederáciu politických väzňov Slovenska pán Peter Sandtner.

Po sv. omši nasledovali pohrebné obrady na cintoríne v Ivanke pri Dunaji. Telesné ostatky Pátra Jána Ďuricu SJ boli napokon uložené na miestnom cintoríne, obrad viedol vladyka Ján Babjak SJ.

P. Ján Ďurica SJ
(30. 7. 1943 – 28. 3. 2025)

Narodil sa 30. júla 1943 v Hriňovej ako najstarší zo štyroch detí Ondreja Ďuricu a Pavlíny, rod. Malčekovej. Otec bol roľník a umelecký rezbár podpolianskych krížov. Základnú školu navštevoval v rodisku, strednú školu vo Zvolene, kde v roku 1960 zmaturoval. Prihlásil sa do kňazského seminára v Bratislave, kde ho prijali na druhý pokus, v roku 1961. Po štúdiách na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK ho 5. júna 1966 v Bratislave vysvätil za kňaza Mons. Ambróz Lazík.

Novokňaz Ján Ďurica začal ako kaplán vo Vrútkach a po dvoch rokoch základnej vojenskej služby vo Zvolene nastúpil v roku 1968 ako dočasný správca farnosti vo Vrícku. Ďalej pôsobil tri roky v Krupine, kde mu predstavitelia komunistického režimu odňali v roku 1971 štátny súhlas na vykonávanie duchovnej činnosti. Za organizovanie duchovných cvičení pre mladých a rozširovanie náboženskej literatúry mu súd vyrubil osem mesiacov, ale keďže prišla amnestia, už nenastúpil do výkonu trestu. Dva roky sa živil ako kurič v Prievidzi a Martine. V tom čase sa dostal do kontaktu s tajným biskupom Petrom Dubovským a postupne aj s ďalšími jezuitmi, ktorí sa venovali tajnému apoštolátu. Zdieľal s nimi evanjelizačné nadšenie a zrodilo sa v ňom rehoľné povolanie.

Návrat do pastorácie mu štátne úrady umožnili v roku 1973. Štyri roky spravoval farnosť v Necpaloch-Príbovciach, tri roky farnosť v Turanoch nad Váhom. Od roku 1980 až do pádu totality bol správcom farnosti vo Vrútkach. Do rehole Spoločnosti Ježišovej vstúpil tajne 22. apríla 1978 v Novej Lehote, novicmajstrom mu bol otec biskup Dubovský. Po skúške ad gradum v roku 1987 na tajnom Teologickom inštitúte sv. Alojza v Trnave zložil slávnostné sľuby 2. februára 1988 vo Vrútkach. Neskôr si doplnil teologické vzdelanie, keď v roku 1992 získal licenciát na Pápežskej teologickej fakulte vo Varšave (ThLic.) a v roku 2007 doktorát z katolíckej teológie na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity (ThDr., PhD.). Obhájil doktorskú prácu zameranú na mariológiu, s názvom Mária – Hviezda novej evanjelizácie.

V januári 1990 vymenovali pátra Jána Ďuricu za prorektora Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, no ešte v tom istom roku ho biskup Rudolf Baláž poveril spravovaním farnosti v Banskej Bystrici-Radvani. V Radvani pôsobil až do roku 1998. Bol zároveň predstaveným tamojšej jezuitskej komunity, venoval sa hnutiu Neokatechumenátnej cesty a prednášal biblické vedy v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Slovenskej Ľupči, od roku 1993 v Badíne.

Už v tom období vypomáhal prednáškami z pastorálnej teológie a liturgiky aj na Teologickom inštitúte sv. Alojza (Aloisianum) v Bratislave, dnešnej Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, ktorá sa neskôr stala jeho hlavným pôsobiskom. Ako vysokoškolský pedagóg tu pracoval vyše 20 rokov (1997 až 2018) na Katedre biblických a historických vied a od r. 2002 ako vedúci Katedry pastorálnej teológie, liturgiky a kánonického práva. Bol činný vo fakultnom aj celouniverzitnom akademickom senáte, prednášal aj na Pedagogickej fakulte TU v Trnave budúcim katechétom a venoval sa stovkám poslucháčov Univerzity tretieho veku.

Po stabilnom príchode do Bratislavy v roku 1998 sa páter Ján Ďurica stal na tri roky špirituálom mladých jezuitských školastikov. Ďalšie desaťročie, až do roku 2011, bol predstaveným Domu Spoločnosti Ježišovej Loyola v Ivanke pri Dunaji, kde sa s bratskou láskou venoval starším a chorým spolubratom v jezuitskom senioráte. Pokračoval v akademickej činnosti, pracoval na príprave slovenského vydania Jeruzalemskej Biblie a bol aj vedúcim Centra spirituality Loyola.

Od roku 2012 sa páter Ján Ďurica vrátil do Bratislavy. Viedol redakciu mesačníka Posol Božského Srdca Ježišovho v rámci Apoštolátu modlitby. Ďalej prednášal najmä na Univerzite tretieho veku, pastoračne vypomáhal v jezuitskom kostole, venoval sa individuálnemu duchovnému sprevádzaniu, publikačnej činnosti a spolupracoval s Rádiom Mária. Až do konca svojho života bol horlivým členom Neokatechumenátnej cesty. O jeho mladistvom zápale svedčí skutočnosť, že sa pravidelne zúčastňoval na Svetových dňoch mládeže. Bol človekom s veľkým srdcom pre chudobných.

Celoživotnou láskou pátra Jána Ďuricu bolo Sväté písmo. Venoval sa mu aj s vedeckým nasadením: prednáškami, štúdiami a najmä viacročnou editorskou a redakčnou prácou na príprave vydania slovenského prekladu celého Svätého písma, ktorý pripravil prelát Anton Botek, s poznámkovým aparátom Jeruzalemskej Biblie.

Celkovo páter Ján Ďurica publikoval 7 vedeckých a odborných monografií, 4 vysokoškolské učebnice, 6 učebných textov, 25 vedeckých a odborných štúdií. V spolupráci s inými autormi publikoval od roku 1969 celý rad prekladov i pôvodných samizdatových príručiek náboženskej a teologickej povahy. Prispieval aj štúdiami a recenziami teologických diel do periodík Viera a život, Duchovný pastier, Učiteľské noviny, Slovenský jazyk a literatúra v škole, Katolícke noviny a iných.

Trnavská univerzita v roku 2010 ocenila jeho učiteľské pôsobenie Cenou Martina Palkoviča. Mesto Vrútky mu udelilo cenu primátora mesta a jeho rodné mesto Hriňová mu v roku 2013 udelilo čestné občianstvo.

Páter Ján Ďurica SJ zomrel nečakane 28. marca 2025 vo veku 81 rokov na zlyhanie srdca. V čakárni pred zubnou ambulanciou v Bratislave náhle odpadol a bola mu poskytnutá prvá pomoc, žiaľ neúspešne. Skonal v prítomnosti rehoľných spolubratov, ktorí mu udelili sviatostné pomazanie.

Informoval: Peter Buša SJ
Foto a nekrológ (aktualizovaný 1.4.2025): Jozef Bartkovjak SJ