Úmysel Svätého Otca na september znie: Modlime sa, aby každý z nás citlivo vnímal plač Zeme aj plač obetí prírodných katastrof a klimatickej zmeny a aby sme sa osobne podujali starať sa o svet, v ktorom žijeme.
Apoštolát modlitby nás tentoraz sprevádza „Mesiacom stvorenstva“, časom na spoločnú modlitbu kresťanov v zodpovednosti za náš spoločný dom. Trvá od 1. septembra do 4. októbra, do sviatku svätého Františka z Assisi.
Svätý Otec vysvetľuje, že je to vhodný čas na kultivovanie nášho „ekologického obrátenia“. Obrátenie znamená zmenu mentality, postojov, zvykov a životného štýlu. Týka sa jednotlivcov i skupín. „Ekologické obrátenie, potrebné na vytvorenie dynamiky trvalej zmeny, je zároveň obrátením spoločenstva,“ zdôrazňuje pápež František v encyklike Laudato si´ (č. 219).
Plač zeme
Vzťah k prírode je obrazom ľudskej duše. Vštepuje sa výchovou, tak ako sa vštepuje mravnosť, kultúrnosť a vzťah k Bohu. Pamätám si z detstva, ako sme boli s otcom na vychádzke na kraji lesa. Odrazu tam prišiel nejaký človek a začal sa rozháňať palicou, agresívne stínať kvety a zeleň, hlava-nehlava. Otec nám potichu povedal: „Nemá vo svojom vnútri niečo v poriadku.“
Človek je žiaľ neraz kalikou na zaplakanie, ako hovorí františkánsky básnik:
„Ktosi sa nevie dorozumieť so stromom. Len so sekerou v ruke.
Strom je už kýpťom. Aj človek na vlastných omyloch.
A neuzná, že pošpatil svoj dvor. Nevie za sebou pozametať ívery.
Ani pred smrťou nepovie slova. Ako sa nevedel dorozumieť so stromom.
A ľudia sa budú pýtať, prečo musel odísť. Preto, aby už nestínal stromy.“
(Rudolf Dilong, zo zbierky Čo vietor nepovie, 1976)
Mesiac stvorenstva
Keď pápež František zaviedol Svetový deň modlitieb za starostlivosť o stvorenstvo, dal nám úlohu zapojiť do modlitby srdce, rozum aj ruky. Byť vnímavými voči Zemi a dôverne spojenými s Bohom. Zaiste, ekológiu nesmieme brať zjednodušene, čierno-bielo, robiť ju ideologickou. Nemáme ekológiu ani zľahčovať, ani nafukovať či spolitizovať, ale brať ju ako životnú múdrosť.
Plač Zeme sa prejavuje v konkrétnych situáciách. Pri uvažovaní nad zodpovednosťou treba rozlišovať medzi fyzickým zlom a morálnym zlom. Nedávať všetko do jedného vreca. Sú živelné katastrofy, ktoré sú bez ľudského pričinenia, napr. zemetrasenia, a sú aj katastrofy zavinené človekom, napr. dôsledky znečistenia atmosféry.
Modlitbový postoj
Plač Zeme je pre nás dôvodom pozdvihnúť myseľ k Bohu. Pri modlitbe je vždy dôležité správne sa naladiť. Vstúpiť do nej s pokorou, stíšiť sa a pozvať Pána do nášho srdca. Nezostať v uväznení vlastných myšlienok. Septembrový úmysel Apoštolátu modlitby je výzvou osvojiť si postoj svätého Františka, ktorý nachádzal Božie stopy v každom tvorovi: v chudobnom bratovi a sestre, ale i v bratovi vlkovi a sestre vode.
Asi najkrajším jeho vyjadrením je modlitba známa ako Chválospev Stvorenia, v ktorom oslovuje Slnko ako brata a Lunu ako sestru. Tento hlboko poetický „žalm“ nám pomôže stotožniť sa so septembrovým úmyslom Svätého Otca. Ide tu o ekológiu ľudskej duše, veď plač Zeme neraz pociťujeme vo vlastných kostiach. Svätý František nachádza slová dokonca i pre sestru Smrť:
„Buď pochválený, môj Pane, za sestru telesnú Smrť, ktorej žiaden živý človek nemôže uniknúť. Beda tým, čo zomierajú v smrteľných hriechoch; blažení tí, ktorých nájde v tvojej najsvätejšej vôli, lebo druhá smrť im neublíži.“
Celostná ekológia
Vec ochrany stvorenstva je vecou výchovy k zodpovednosti za náš spoločný domov, za vzájomné vzťahy a za usporiadanie vecí verejných. V encyklike Laudato si´ pápež František žiada, aby ekológia bola nielen „zelená“, ale plne ľudská. Píše, že ak je problém „komplexný a vzájomne prepojený“ (celostný), musí byť celostným i jeho riešenie: „Smery riešenia si vyžadujú celostný prístup v boji proti chudobe, v navrátení dôstojnosti vylúčeným osobám a v starostlivosti o prírodu.“ (č. 139)
Konverzia je ozajstná, ak sa od nej odvíjajú konkrétne hospodárske a politické kroky. Konkrétnym prejavom „ľudskej ekológie“ je ochrana rodiny ako zdravého základu človeka a spoločnosti. Práve v septembri, keď sa koná v Košiciach Národný pochod za život, nás na to upriamuje modlitbový úmysel našich slovenských biskupov:
Aby ekonomické a politické rozhodnutia slúžili na ochranu tradičnej rodiny ako pokladu ľudského spoločenstva.
Text a foto: Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby
(Reprodukcie umeleckých diel na budove Spojenej školy sv. Františka z Assisi a na kláštore minoritov v Bratislave – Karlovej Vsi)
Chválospev Stvorenia
Najvyšší, všemohúci, dobrý Pane,
tebe patria chvály, sláva i česť a každé dobrorečenie,
len tebe patria, Najvyšší;
a nijaký človek nie je hoden vysloviť tvoje meno.
Buď pochválený, môj Pane, so všetkým svojím tvorstvom,
najmä s pánom bratom Slnkom,
ktorý je dňom a skrze neho nám dávaš svetlo.
A on je krásny a žiari veľkým jasom;
o tebe, Najvyšší, je nám znamením.
Buď pochválený, môj Pane, za sestru Lunu a hviezdy;
na nebi si ich utvoril jasné, vzácne a krásne.
Buď pochválený, môj Pane, za brata Vietor,
za vzduch i mračná, za jasnú oblohu i každé počasie,
čím dávaš svojim tvorom obživu.
Buď pochválený, môj Pane, za sestru Vodu,
ktorá je veľmi užitočná, pokorná, vzácna a čistá.
Buď pochválený, môj Pane, za brata Oheň,
ktorým osvetľuješ noc.
Aj on je krásny, veselý i silný a mocný.
Buď pochválený, môj Pane, za sestru našu matku Zem,
ktorá nás živí a stará sa o nás
a vydáva rozličné plody s farebnými kvetmi i trávu.
Buď pochválený, môj Pane, za tých,
čo odpúšťajú pre tvoju lásku
a znášajú slabosť a trápenie.
Blahoslavení tí, čo to pokojne znášajú,
lebo ty, Najvyšší, ich budeš korunovať.
Buď pochválený, môj Pane, za sestru telesnú Smrť,
ktorej žiaden živý človek nemôže uniknúť.
Beda tým, čo zomierajú v smrteľných hriechoch;
blažení tí, ktorých nájde v tvojej najsvätejšej vôli,
lebo druhá smrť im neublíži.
Chváľte môjho Pána a dobrorečte mu,
ďakujte mu a slúžte s veľkou pokorou!
(Sv. František z Assisi)
