Storočnica P. Vladimíra Šaturu SJ
Jezuitský kňaz prof. Vladimír Šatura, rodák z Jablonca okr. Pezinok, pôsobil v Rakúsku ako profesor psychológie na Univerzite v Innsbrucku. Okrem akademickej činnosti sa venoval rodinnému poradenstvu a metodickým kurzom kresťanskej meditácie. Je autorom odborných i populárnych knižných publikácií a audionahrávok s podnetmi na meditácie.
Prof. Vladimír Šatura sa narodil 27. októbra 1923 v Jablonci, okr. Pezinok, zomrel 2. novembra 2008 v rakúskom Welse. Pochovaný je v Jablonci.
Pozvánka na spomienkovú slávnosť 4. novembra 2023 v Jablonci
Pri príležitosti 100. výročia narodenia a 15. výročia smrti prof. Šaturu prinášame vybrané myšlienky z jeho knihy Žime intenzívnejšie. Zaoberá sa v nej otázkou životného naplnenia človeka v prostredí rozvinutej západnej spoločnosti, v ktorej hrozí strata vnímania zmyslu života. Kniha vyšla v roku 1982 v nemčine vo vydavateľstve Herder, slovenský preklad je z r. 2006 (Dobrá kniha, Trnava). V slovenskom preklade vyšla aj štúdia prof. V. Šaturu Prečo láska stroskotáva? (Dobrá kniha, Cambridge, Kanada, 1987).
Vladimír Šatura: Žime intenzívnejšie
Vybrané myšlienky
„Ak nenájdeš zmysel života, nenájdeš životné naplnenie.“
„Len vytvorené hodnoty dodávajú zmysel, nie tie konzumované. Konzum je nutný na potešenie, no nie na nájdenie zmyslu.“
„K šťastiu netreba veľa. Nie je to „súhrn všetkých dobier“, ako to hlásali dávni filozofi. Naopak, šťastie si vystačí s málom. Stačí len, ak to málo je dobré.“
„Očividne je na tom lepšie ten, komu pre radosť stačia aj maličkosti. Človek s vysokou úrovňou [podnetov] si vo svojom okolí vôbec nevšimne množstvo krásnych drobností. … Blahobyt človeka v konečnom dôsledku ochudobňuje, pretože neustále zvyšuje jeho úroveň podnetov.“
„Ten, kto verí v Boha, vidí aj vnútrosvetské súvislosti v inom svetle. A hlavne sa mu ozrejmia aj niektoré „ostatné nezmyselné skutočnosti“ vlastnej skúsenosti, smrť a iné nehodnoty či disharmónie, ktoré nikdy nemôžeme úplne vylúčiť.”
„Ten, kto neprijíma nijaký definitívny zmysel a nevníma sa v kontexte večnosti, preukazuje často väčší hlad po živote. Ako keby sa v panike, že premešká svoj termín, snažil stihnúť ešte v tom ohraničenom živote čo najviac, kým neodbije jeho posledná hodina a všetko sa neskončí.
No ten, kto cíti a vie, že je spolu s celým ľudstvom ukrytý v rozmedzí večnosti, preukazuje v bezprostredných skutočnostiach väčšiu miernosť a väčšiu vnútornú slobodu. Uznáme preto, že má väčšie šance nezaujato sa oddať tomu, čo ho uchvacuje, a tým to prežiť oveľa intenzívnejšie.“
„Človek vopred nachádza vlastný zmysel života v tej miere, v akej vopred nachádza aj určitý repertoár vlastných hodnôt. Dáva svojmu životu zmysel tým, že si musí z tohto repertoára niektoré hodnoty vybrať.
Definitívny zmysel alebo zmysel celku možno nájsť len vtedy, ak celé ľudstvo i vesmír odhalíme z pohľadu večnosti. Zmysel celku teda možno nájsť len vo viere v osobného Boha.“
„Boh stvoril svet s istým cieľom a ľudský duch zostane navždy živý, bude účastný na Božej večnosti.”
Zdroj: Vladimír Šatura: Žime intenzívnejšie, Dobrá kniha, Trnava 2006, 137 s., preklad Rastislav Nemec, originál: Vladimir Satura: Intensiver leben. Ohne Sinnfindung keine Lebenserfüllung, Herder, Wien-Freiburg-Basel 1982, 114 s.
Pozvánka na spomienkovú slávnosť s programom PDF
Text a foto: Jozef Bartkovjak SJ
