Drahí priatelia Archy, naši milí bratia a sestry v Kristovi na Slovensku! Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca! (Kol 1, 2)

Jeseň už pokročila, stromy zhodili lístie a aj hodiny sme už prestavili na „zimný“ čas. Najvyšší čas, aby som vám napísal, čo je u nás v Arche nové. Lebo Ľviv napriek všetkým ťažkostiam žije. Od posledného listu zo začiatku leta sa toho udialo nemálo, tak teda poďme po poriadku…

Júl bol teplý, slnečný a so sirénami. Napriek tomu sme uskutočnili oba naše plánované výjazdy. V „Zátoke Vikingov“ bolo výborne, každý z našich Druhov si našiel svoju atrakciu, ktorá mu zdvihla adrenalín či vyčarila úsmev, pocit radosti a zadosťučinenia. Kebyže máme viac peňazí (na autobus a vstupné), plávali by sme do tej zátoky každý týždeň :-). Veď Archa je stvorená na to, aby plávala 🙂 Cieľom druhého výjazdu bola spoločná oslava našich kruhľakiv – okrúhlych narodeninových oslávencov. Naše Znesinňa sa úspešne nasťahovalo do náhradných priestorov a tak všetci naši Druzji od 11. júla mohli začať plnohodnotne navštevovať 4 stacionáre Archy. Len Bdžilkám, ktoré zostali domovom aj pre Mrijnyky, bolo naďalej tesnejšie.

August bol tradične prázdninový. Stacionáre sa zatvorili, naši zamestnanci mali čas byť viac so svojimi rodinami a ja som sa presunul na Slovensko. Na prvé dva týždne som si naplánoval pobyt v rodnej dedinke – a ukázalo sa to ako najmúdrejšie riešenie. Lebo ten prvý týždeň som doslova prespal. Zdriemol som si po raňajkách, po obede aj pred večerou! Ako dobre, že mama aj ostatní mali pre moje nezvyčajné vyspávanie pochopenie. Až ten druhý týždeň som už spal iba v noci a cez deň som sa mohol venovať ostatným v dome, susedom a pod. Potom som sa vybral na stretnutie s Provinciálom. Cestou som sa zastavil u niektorých z vás, čo ste práve boli doma. Preto mi táto cesta do Bratislavy trvala celý týždeň :-). Túto moju „púť Slovenskom“ začal krst v Košiciach – rodičom veľmi ďakujem za pozvanie a ich dcérke vyprosujem dlhý a šťastný život v Božej blízkosti a všetkej láske. Z Bratislavy som sa už ponáhľal späť na východ, lebo 25. augusta som čakal hostí – prišlo 10 kolegýň, jeden kolega – asistenti z Archy a 7 z ich detí. Na Slovensku strávili spolu 5 dní. Bývali na internáte v Humennom a v sobotu navštívili Košice. Čas bez sirén, na kúpalisku či nad vyprážaným syrom s hranolkami im zachutil tak, že o rok chcú prísť všetci zas!  Kiežby sa vojna skončila a mohli prísť aj ostatní… Po odchode „dovolenkárov“ do Ľvova som zaviezol našu asistentku Anastasiju do Bratislavy, odkiaľ na rok odletela do Dublinu zbierať medzinárodné skúsenosti. Po aktívnych dňoch vo funkcii cestovnej kancelárie 🙂 som sa vrátil vrátil na východ a v rámci psychohygieny som sa prešiel na Sninský kameň. A potom už tiež smer Ľviv.

September bol dobrý, teplý, aj sirén bolo pomenej. Všetci Druzji mohli prichádzať na stacionáre, začali sme vyrábať náhrdelníky, zvyčajné aj „zákopové sviečky“,  maľovať prvé vianočné ozdoby, slúžiť sväté liturgie. Nie všetko presne tak, ako sme si predstavovali, ale predsa. Aj tradičnú jesennú púť do Univskej lavry sme pekne zvládli. Potom prišlo ochladenie a 2 týždne viac-menej len pršalo a mrholilo. V októbri by sme si už aj zakúrili, ale ešte nezačala vykurovacia sezóna. A tak prišiel pondelok 10.10. a „návrat v čase“. V to ráno sme pre sirény a výbuchy opäť nešli do práce. Vypadla elektrina, vypadol internet, stratil sa aj mobilný signál. S nikým sa nedalo spojiť, nikde sa nedalo dozvedieť, čo presne sa kde deje. Do večera príslušní zamestnanci obnovili mobilnú sieť (potvrdili sme si, že všetci sme v poriadku) a väčšina mesta mala opäť elektrinu. V utorok boli opäť sirény aj výpadok elektriny, ale už omnoho kratší. Pracovali sme teda on-line. V stredu už bolo pokojnejšie a niektorí asistenti prišli na stacionáre. Od štvrtka sme ich otvorili aj pre našich Druhov. Od toho pondelka je sirén znova viac, čo znamená, že otvorenie Usmišky (stacionár, na ktorý vozíme Druhov našim mikrobusom) je vždy otázne. Ak je totiž vyhlásený letecký poplach v čase, kedy by mikrobus mal jazdiť po Ľvove a zberať Druhov, autobus nevyrazí. A ak je koniec poplachu po 10-tej hodine, už sa veľmi neoplatí začínať jeho okružnú cestu mestom: Druzji by boli viac času v autobuse ako na stacionári. A poplach sa ľahko môže opakovať aj pri ceste späť. Ostatné stacionáre ale fungujú, tam prichádzajú Druzji väčšinou samostatne (alebo v sprievode niekoho blízkeho) a zvyčajne bývajú v ich okolí. Im sa každý deň, hoci skrátený, na stacionári ráta :-). Uprostred mesiaca sme dovŕšili hľadanie a kúpu málo ojazdeného auta. Vďaka sponzorom z Veľkej Británie nám začal slúžiť 2-ročný Mercedes Citan. Prajeme mu dlhé roky v službe, bez nehôd a porúch. Október je rovnako mesiac, kedy mávam 3-dňovú duchovnú obnovu pre našich asistentov. Tohtoročná výzva pre mňa spočívala v tom, že naše tri „letné posily“ (dve od Charkova) sú neveriaci. Tak som ako tému vybral „Duchovnosť Archy“, čo nie je čisto kresťanská ale univerzálne ľudská záležitosť. Na záverečnej sv. liturgii sme boli ale všetci spolu, podelili sa o to, čo nás za tie tri dni oslovilo. Okrem toho nám zo zahraničia prišli aj objednávky na našich anjelikov, pohľadnice či ozdobné vianočné vločky, pre časté sirény však nemôžeme nič garantovať, naplno rozbehnúť naše „výrobné kapacity“. Ale je to pre nás milé a povzbudivé, že v Nemecku, Belgicku, Škótsku či USA sa za nás modlia a chcú nám pomôcť aj kúpou našich výrobkov. Za nich, za vás aj za všetkých, ktorí ste nám v tomto roku akokoľvek pomohli, či už modlitbou, kúpou, darom alebo inak, sme slávili ďakovnú sv. liturgiu v podzemnom (bezpečnom) chráme Ukrajinskej Katolíckej Univerzity. A po obede sme vyšli do blízkeho Stryjského parku na spoločnú fotografiu. Každý stacionár pripravil plagát, z ktorého vzišiel náš pozdrav všetkým našim dobrodincom. Bohu aj vám vďaka!

Do posledných dvoch mesiacov vojnou poznačeného roka 2022 teda vstupujeme s nádejou, že modlitby nás aj iných budú vypočuté, že zima bude mierna, ruskej armáde dôjdu zásoby rakiet a dronov a že naše elektrárne a kotolne ochránime pred prípadným poškodením a vyradením z prevádzky. A na jar sa budeme tešiť zo slnka, tepla a mieru!

Zo spoločenstva Archa Ľviv (Лярш-Ковчег Львів)
Ján Burda, SJ
11. novembra 2022

Váš prípadný príspevok na činnosť Archy posielajte na účet:
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX
s poznámkou: Dar na misie Lviv

Ďalšie info o nás nájdete na larche-kovcheh.org.ua, na Facebooku alebo na Instagrame