Prinášame zamyslenie P. Jaroslava Rindoša, SJ, k parlamentným voľbám 2023.
ROZHODOVANIE SA PRI VOĽBÁCH VO SVETLE EVANJELIA
Arcibiskup Bober pre Postoj povedal, že sa kňazi nemajú zapájať do volebnej kampane. Na to, že sa kňazi nemajú pracovne angažovať pre niektorú politickú stranu, myslí aj Kódex kanonického práva. Na druhej strane treba hneď jedným dychom dodať, že pastieri majú povinnosť vyjadrovať sa aj k politike a k voľbám. Nemožno ponechať všetko len na politológov, novinárov a sociálne siete. Bolo by to zlyhanie v službe Božieho slova, ktoré má svoje posolstvo a svetlo pre všetky oblasti života, i pre politiku a voľby a takáto pasivita by bola v príkrom rozpore s výzvami magistéria rímskeho biskupa.
Napríklad pápež František vo svojej programovej exhortácii Evangelii gaudium, čl. 183, hovorí: „Nik od nás nemôže vyžadovať, aby sme vieru uväznili len do utajovaného súkromia osôb bez akékoľvek vplyvu na sociálny a národný život, bez toho, že by sme sa starali o zdravie inštitúcií občianskeho života … Cirkev nemôže a nesmie zostať na okraji v boji za spravodlivosť. Všetci kresťania aj ich pastieri sú povolaní starať sa o budovanie lepšieho sveta“.
Napokon sa v tomto duchu zapojili do volebnej kampane aj sami slovenskí biskupi. Dňa 14. septembra vydali vyhlásenie k voľbám, v ktorom kážu nevoliť tých, „čo súhlasia s potratmi, registrovanými partnerstvami, eutanáziou či genderovou ideológiou, alebo šíria dezinformácie, nenávisť a rozdelenie“ (Vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska k voľbám do NR SR, 14. 9. 2023).
Bez akejkoľvek snahy relativizovať ich vyhlásenie však treba dodať, že čo sa týka spoločenského správania sa vo svetle evanjelia existuje istá hierarchia (porov. Evangelii gaudium, čl. 37) a je niečo, čo sa vždy musí zdôrazniť ako prvoradé.
Pre spoločenské správanie je z hľadiska evanjelia najvyššie postavená dobroprajná a nezištná dobročinná láska, ktorá je splnením zákona i prorokov (porov. Mt 7, 12; Rim 13, 8; Gal 5, 14; 6, 2), praktickým vyznaním viery v Boha, ktorý je láska (porov. 1Jn 4, 8.16.20; Gal 5, 6), najkrajším svedectvom, ktoré o ňom vydáva človek stvorený na jeho obraz a podobu (porov. Mt 5, 16.44-45) a najkrajšou bohoslužbou (porov. Mt 25, 40; Jak 1, 27).
Keď v modlitbe Otčenáš hovoríme „príď kráľovstvo tvoje“, prosíme, aby sa jeho kráľovstvo lásky realizovalo. Avšak na tomto svete, kde my ľudia prispievame k tomu, aby sa vzmáhalo aj tajomstvo neprávosti, aktuálne sú spravodlivosť a právo. V Žalme 97 čítame: „Pán kraľuje … spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu“. Nie je možné budovať kráľovstvo lásky bez toho základného, bez spravodlivosti a práva.
Sám Ježiš je nám v tomto svetlom. Svojimi slovami a činmi zjavuje Boha, ktorý je číra láska, prajnosť, no práve preto zároveň neznesie krivdu alebo necitlivosť či nečinnosť voči tým, čo sú v akýchkoľvek ťažkostiach. Voči nim prednostne prejavuje svoju blízkosť a aby sa ich zastal, neváha čeliť tým, ktorí sú zlí a škodia (porov. napr. Mk 3, 1-6; Lk 11, 42).
Svojím životným štýlom nás tak Ježiš pozýva mať odvahu stavať sa v každodenných situáciách na stranu tých, čo potrebujú pomoc, čo sú v rozličných ťažkostiach alebo sú nejako poškodení, ukrivdení a čeliť tým, čo spôsobujú nespravodlivosť alebo podnecujú násilie rozsievaním všelijakých predsudkov a neznášanlivosti. Môže to robiť každý ako jednotlivec. No pomoc nespočíva len skutkoch jednotlivcov. Oveľa viac a s ďalekosiahlymi dôsledkami si vieme navzájom pomôcť ako spoločenstvo, spoločnosť a práve tu je príležitosť pre politiku, ktorá „aj keď toľko prepieraná, je vznešeným povolaním, je jednou z najcennejších podôb dobročinnej lásky“ (Evangelii gaudium, čl. 205).
„Jednotlivec môže pomôcť núdznemu, ale ak sa spája s ostatnými na vytvorenie sociálnych procesov bratstva a spravodlivosti pre všetkých, vstupuje tým na pôdu najďalekosiahlejšej dobročinnej lásky, tej politickej“ (Fratelli tutti, čl. 180).
Vzhľadom na to, že „pretrvávajú mnohé formy nespravodlivosti, ktoré sa živia redukovanými antropologickými víziami a modelom ekonomicky založenom na zisku, ktorý neváha využiť, zničiť, ba i zabiť človeka“ (Fratelli tutti, čl. 22) a vzhľadom na to, že „každý človek je spätý so spoločenským kontextom, kde sú jeho práva a povinnosti poprepájané s právami a povinnosťami iných a so spoločným dobrom samej spoločnosti“, je dôležité, „aby právny štát nikdy nebol predmetom najmenších výnimiek, ani v čase krízy“ (Pápež František delegácii právnikov členských krajín Rady Európy, 21. 8. 2023). Ak nefunguje právny štát, niet ochrany dôstojnosti a práv každučkého človeka bez rozdielu, nefunguje ekonomika, ako by mala, nefunguje zdravotníctvo, ako by malo… maximálne tak fungujú pre niektorých, „nedotknuteľných“.
Aj na úrovni spoločenstva či štátu je preto dôležité: (1) upriamovať pozornosť na tých, čo to najviac potrebujú alebo sú najviac ohrozovaní a (2) zasadzovať sa za zákonnosť, spravodlivosť, čo zahŕňa boj proti korupcii. Politické subjekty, ktoré nielen slovami, ale predovšetkým svojím nasadením dávajú dôraz na tieto dve veci si vo svetle evanjelia prednostne zaslúžia, aby sme ich volili.
Nie náhodou práve toto zdôraznil pápež František v Bratislave 13. septembra 2021 v záhrade Prezidentského paláca, keď sa stretol s predstaviteľmi politického a spoločenského života a s diplomatickým zborom: „Chlieb, ktorý sa láme evokuje krehkosť, pozýva zvlášť starať sa o tých najslabších. Nech nikto nie je … diskriminovaný … Nalámaný a rovnakým dielom rozdelený chlieb pripomína význam spravodlivosti … Je dôležité zasadiť sa za budovanie budúcnosti, v ktorej sa zákony aplikujú rovnako na všetkých, na základe spravodlivosti, ktorá nikdy nie je na predaj. A aby spravodlivosť neostala abstraktnou ideou … treba viesť dôrazný boj proti korupcii“.
A asi nie náhodou sa v podobnom duchu vyjadril kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice, v Šaštíne 15. septembra 2023 pri príležitosti 2. výročia návštevy pápeža Františka na Slovensku a dva týždne pred voľbami: „Prinášajme svetlo evanjelia do všetkých oblastí slovenskej spoločnosti … Nech naša Sedembolestná … vzbudí … úctu k odlišným kultúram a názorom. Podpora spoločného dobra na Slovensku spočíva v tom, že spoločné dobro Slovenska a celého slovenského národa dáme na prvé miesto, so zreteľom na najnúdznejších a najchudobnejších. Je teda nevyhnutné odstaviť (angl. «put away» možno preložiť ako «dať nabok» alebo «odstaviť») sebecké záujmy a logiku moci, ktorá prináša úžitok len niektorým“.
Čo sa týka korupcie, ťažko niekto vyčísli škody, ktoré spôsobuje. Ktovie koľko životov by sa zachránilo, keby odídené peniaze putovali do zdravotníctva. Ktovie o koľko menej by bolo rozpadnutých rodín, menej samovrážd a viac mladých ľudí na Slovensku namiesto cudziny, keby peniaze šli tam, kde by mali. Boj proti korupcii v duchu evanjelia je nielen skutkom lásky voči tým, čo sú poškodení ale svojím spôsobom aj duchovnou pomocou voči jej páchateľom. V bulle Misericodiae vultus, čl. 19, pápež František o korupcii hovorí: „Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože … ničí plány slabých a ubíja tých najchudobnejších … Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu … Je to dielo temnoty … Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život“.
Nie každý občan má možnosť a nie každý odvahu otvorene bojovať proti sociálnym zlám a odstaviť ich. Ale, ak už niekto nevie proti nim bojovať, tak aspoň nech ich nepodporí. Môže to urobiť, napríklad tak, že pri voľbách nedá svoj hlas zoskupeniam či preskupeniam, čo za dlhé roky v dobrom počasí so svojimi sponzormi a s ďalšími záujmovými subjektmi parazitovali na štáte a vytvárali či udržiavali systém, ktorý nechránil prosiacich o ochranu, ale „nedotknuteľných“, takže nebol problém zavraždiť Jána a Martinu.
Keď niekto, povedzme, odchádza niekam na dovolenku a na dlhšie necháva prázdny byt, zverí kľúč niekomu, aby mu polial kvety a z času na čas skontroloval, či je všetko v poriadku. Ale kľúč nedá hockomu, dá ho, komu dôveruje. A bolo by nemúdre a nezodpovedné pri voľbách odovzdať hlas a s ním kľúče od spoločného domu a spoločných peňazí tým, čo majú už odskúšaný a zabehaný systém na odliv spoločných peňazí.
„Účasť na politickom živote je morálna povinnosť“ (Evangelii gaudium, čl. 220).
Každým svojím činom prispievame k šíreniu dobra alebo k šíreniu zla. Aj svojím nekonaním prispievame k šíreniu zla alebo dobra. Hrešiť sa dá aj zanedbávaním dobrého. Toto platí i o voľbách. Hlasovaním, ale i nehlasovaním sa pričiníme buď o lepšiu alebo o horšiu budúcnosť nás všetkých. Svätý pápež Ján Pavol II. v exhortácii Reconciliatio et paenitentia, čl.16, hovorí, že pri tzv. sociálnych hriechoch ide „o koncentráciu mnohých osobných hriechov“, o hriechy „toho, kto vyvoláva a napomáha nespravodlivosti“, alebo „kto môže čosi urobiť, aby zabránil či odstránil alebo aspoň obmedzil niektoré sociálne zlá, a on to neurobí“.
