„Cirkev je buď synodálna, alebo nie je cirkvou“, pripomína pápež František v rozhovore s kanadskými jezuitmi, s ktorými sa súkromne stretol 29. júla na arcibiskupstve v Québecu v záverečný deň svojej apoštolskej návštevy v Kanade. O obsahu jeho hodinového neformálneho stretnutia s 15-člennou skupinou rehoľných spolubratov informoval v jezuitskom časopise La Civilità Cattolica v článku zo 4. augusta páter Antonio Spadaro SJ.

Keď hovoríme „synodálna cirkev“, tento výraz je nadbytočný, redundantný, pretože „Cirkev je buď synodálna, alebo nie je cirkvou,“ vysvetlil pápež. Synoda o synodalite slúži podľa jeho slov na opätovné zdôraznenie tejto skutočnosti.

Kanadská jezuitská provincia, ktorá má vyše 200 členov a zahŕňa aj územie Haiti, mala v čase pápežovej návštevy provinčnú kongregáciu v Midlande. Svätého Otca preto pozdravil v mene provinciála i všetkých členov páter Marc Rizzetto z komunity v Québecu. Ako dar symbolizujúci kultúrnu a etnickú pestrosť Kanady venovali pápežovi obraz veľkého motýľa. Pápež František si zaspomínal, ako Kanadu už v dávnejšie dva razy navštívil. Najprv v 70. rokoch, keď bol čerstvo menovaný za novicmajstra v Argentíne a potom v roku 2008 pri príležitosti Medzinárodného eucharistického kongresu.

Jednotnosť kanadskej cirkvi môže urobiť zázraky
V súvislosti s otázkou o kanadskom pokračujúcom procese zmierenia, ktorý sa nekončí, ale vyžaduje si ďalšie kráčanie, pápež pripomenul motto kajúcej púte do Kanady: „Kráčať spoločne“. Pri tejto ceste sa ukázala jednota Cirkvi, poznamenal Svätý Otec a citoval príslovie „ak chceš ísť rýchlo, choď sám, ale ak chceš ísť bezpečne, choď spolu s niekým“. Proces zmierenia s domorodým obyvateľstvom sa neskončil, ale „najdôležitejšie je, že biskupský zbor sa dohodol, prijal výzvu a vykročil“, zdôraznil pápež František a nazval to „príkladom  jednotnosti biskupov“: „A keď je episkopát jednotný, dokáže sa dobre vyrovnať s výzvami, ktoré sa objavia“.

Pápež skonštatoval hlavný podiel biskupov na tom, ak sa ceste zmierenia dobre darí: „Nie je to vďaka mojej návšteve. Ja som len čerešnička na torte. To biskupi urobili všetko pre svoju jednotu“. Svätý Otec tiež vyzdvihol schopnosť domorodého obyvateľstva dobre sa postaviť k tejto problematike a angažovať sa. Zmienil sa aj o familiárnych vzťahoch, ktoré možno pozorovať medzi biskupmi a domorodým obyvateľstvom: „Toto sú zázraky, ktoré sa môžu udiať, keď je Cirkev jednotná“. Pápež tiež varoval pred jedným z najväčších nepriateľov jednoty Cirkvi: ideológiou.

 Otázky z komentárov kanadských médií
Prítomní jezuiti poukázali aj na niektoré komentáre, ktoré sa objavili v tlači počas pápežovej cesty do Kanady, napr. otázka, prečo sa pápež ospravedlňuje v mene kresťanov, ale nie v mene Cirkvi ako inštitúcie. „Hovorím v mene Cirkvi, aj keď to neuvádzam výslovne,“ upresnil Svätý Otec. „Naopak, musím jasne povedať, že ide o moju osobnú myšlienku, keď nehovorím v mene Cirkvi.“

V súvislosti s otázkami v médiách, prečo sa počas tejto cesty pápež nestretol s obeťami sexuálneho zneužívania, Svätý Otec vysvetlil, že pred cestou odpovedal v tejto veci na viacero listov a že jeho zámerom bolo „upozorniť na problematiku spätú s pôvodnými obyvateľmi“. Pri téme boja proti zneužívaniu jeden z kanadských jezuitov poznamenal, že niektorí označujú pápeža Františka za „pápeža zmien“ v oblasti kánonického práva, a to aj toho trestného. „Právo nemožno držať v chladničke, sprevádza život a život napreduje: tak ako morálka sa má postupne zdokonaľovať,“ reagoval Svätý Otec. Na vysvetlenie dodal: „Chápanie človeka sa časom mení a jeho svedomie sa prehlbuje“.

Úcta k tradícii, nie pohanské myslenie tradicionalizmu
„Predstava o cirkevnej náuke ako nejakom monolite bez odtienkov, ktorý treba obraňovať, je pomýlená,“ pokračoval pápež. Je preto podľa jeho slov dôležité mať úctu k autentickej tradícii, „živej pamäti veriacich“, na rozdiel od tradicionalizmu, ktorý, ako zdôraznil, je naopak „mŕtvym životom veriacich“. Dodáva, že ospravedlňovať každý čin slovami „tak sa to robilo vždy“ je pohanským myslením.

V odpovedi na otázku o liturgii a jednote Cirkvi pápež František pripomenul na jednej strane „obludné liturgické deformácie“ v Latinskej Amerike pred tridsiatimi rokmi a na druhej strane následné „spiatočnícke opojenie tým starým“. Svoj prístup opísal takto: „Moje počiny v tejto oblasti nasledovali líniu Jána Pavla II. a Benedikta XVI., ktorý povolil starý obrad a požiadal o následnú verifikáciu. Najnovšia verifikácia jasne ukázala, že je potrebné túto problematiku regulovať a zabrániť tomu, aby sa z nej stala záležitosť takpovediac „módna“, ale aby naopak zostala záležitosťou pastoračnou“. Pápež František napokon vyjadril presvedčenie, že „neskôr prídu štúdie, ktoré spresnia reflexiu o otázke, ktorá je taká významná: liturgia je verejnou chválou Božieho ľudu.“

Haiti prežíva kalváriu, potrebuje posilniť nádej
Kanadská provincia Spoločnosti Ježišovej zahŕňa aj územie Haiti. V rozhovore preto nemohli nespomenúť ťažký proces národného zmierenia, ktorý v tejto karibskej krajine prebieha: „Haiti prežíva v tejto chvíli kritickú situáciu. Prežíva kalváriu,“ uviedol Svätý Otec. Ako povedal, cíti veľkú blízkosť k Haiťanom a o tamojšej situácii je priebežne informovaný  zo strany svojich priateľov kňazov. Zveril sa, že sa tam obáva pádu do „jamy zúfalstva“. „Nezdá sa mi, že by medzinárodné organizácie pochopili, ako to riešiť,“ poznamenal pápež a vyzval k úsiliu o poskytnutie pomoci a o posilňovanie nádeje v „ušľachtilom haitskom ľude“. „Ak je niečo, čo ako Cirkev môžeme robiť, je to určite modlitba, pokánie…“

Info: vaticannews.va
Foto: Vatican Media