Homília pátra generála Artura Sosu pri príležitosti ukončenia Ignaciánskeho roku

31.7.2022 v Bazilike sv. Ignáca v Loyole

Počas celého Jubilejného roku sme prosili o milosť „vidieť veci novým spôsobom v Kristovi“. Práve pohľad na Ukrižovaného – Zmŕtvychvstalého nás robí citlivými na nespravodlivé utrpenie toľkých osôb a celých národov. Zároveň je to pohľad, ktorý pomáha obnoviť našu nádej v naplnenie prísľubov Pána života. V tejto tak dôležitej bazilike v Loyole chceme obnoviť svoju túžbu užšie nasledovať chudobného a pokorného Ježiša evanjelií a konkrétne prispieť k tomu, aby sa Božie kráľovstvo čoraz viac stávalo skutočnosťou pre všetky národy. Na znak nášho rozhodnutia pokračovať v kráčaní s Ignácom spolu so všetkými komunitami Spoločnosti na celom svete obnovíme naše zasvätenie Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktoré nás otvára misijnej činnosti vedenej Duchom toho istého Pána, ktorého nasledujeme a ohlasujeme.

Čítania zo Svätého písma, vlastné tejto slávnosti (Jer 20, 7-9; 1Kor 10, 31-11,1; Lk 14, 25-33), osvetľujú a postupne otvárajú cestu nášho života a apoštolského nasadenia. Prorok Jeremiáš prežíva napätú chvíľu svojho života. Jeho slová, ktoré vyslovil na základe svojej skúsenosti s Bohom, sú nepohodlné náboženskej a politickej moci, a tak ho vyháňajú z jeho domova. Uprostred toľkých ťažkostí a napriek nim Jeremiáš zostáva verný svojej vnútornej skúsenosti. Vonkajšie okolnosti, v ktorých žije, nech sú akokoľvek napäté, nemôžu uhasiť vnútornú skúsenosť lásky, ktorú mu Boh vložil do srdca.

Ignác nám ponúka podobné svedectvo, keď tu, v tomto Svätom dome (jeho rodný dom v Loyole), v čase, keď sa zotavoval, zakúsil, že Božia láska v jeho živote je silnejšia a väčšia ako všetky jeho sny o sláve, o vznešenosti a o živote na dvore.

Ako pripomína svätý Pavol korintskému spoločenstvu, kultúrne rozdiely medzi ľuďmi môžu v kresťanskom spoločenstve vytvoriť rozdelenia, ktoré sa zdajú byť nezmieriteľné. Pavol navrhuje prelomiť túto tendenciu vytvárať rozdelenia tým, že človek presunie svoj pohľad, ako to urobil on sám, na Ježiša, ukrižovaného – vzkrieseného, ktorý nechcel nič iné ako Božiu slávu. Podľa príkladu Pavla, ktorý sa snaží konať ako Ježiš, sa nám ponúka, aby sme hľadali Božiu slávu vo všetkom, čo robíme. Ignác z Loyoly si tiež osvojil tento pohľad, ktorý mu umožnil vidieť všetky veci novým spôsobom.

Celý Ignácov život bol vášnivou snahou o väčšiu Božiu slávu, aby bol vždy jeho služobníkom. Vytrvalo sa snažil, aby sa tento životodarný dych stal vlastným každej osobe, zo všetkých spoločenských vrstiev, ktorých duchovne sprevádzal. Sprevádzal prostitútky, aby zmenili svoj život, ujal sa sirôt, odsudzoval nespravodlivosť, pomáhal prekonávať rozdelenie, otváral školy, riadil svojich spoločníkov… A to všetko s jediným cieľom, aby každý človek rástol v láske k Bohu a k druhým tým, že bude žiť dôstojný, oddaný a plodný život zameraný na väčšiu Božiu slávu.

Keď sa Ignácovi a jeho prvým spoločníkom zrútili plány na cestu do Svätej zeme, aby bližšie nasledovali Ježiša, a keď ešte nevedeli, čo sa stane s ich životmi, rozhodli sa ísť do Ríma a dať sa do služieb pápežovi, aby nasledovali Pána v službe Cirkvi. Ignác a jeho spoločníci sa pred vstupom do Svätého mesta zastavili v malej jednoduchej kaplnke La Storta, aby sa pomodlili. V tejto malej kaplnke Ignác vnútorne zakúsil s veľkou silou, že Otec ho pridružuje k svojmu Synovi, ktorý nesie kríž. Okrem toho, že dostal milosť, o ktorú prosil Pannu Máriu už od svojej kňazskej vysviacky, t. j. aby ho pridružila k svojmu Synovi, dostal aj potvrdenie túžby, ktorá dozrievala od jeho obrátenia v Loyole. Bola to túžba nasledovať Pána Ježiša a pomáhať mu niesť jeho kríž za vykúpenie ľudského pokolenia.

Po príchode do Ríma nemal predstavu o tom, čo ho čaká, nemal jasnú predstavu o tom, aký štýl života prijať ani aké prekážky bude musieť prekonať. Mal len jeden oporný bod: svoju dôveru v Trojjediného Boha, ktorý ho pozval, aby spolu s Ježišom objal kríž.

Zamilovať sa do Ježiša, budovať bratstvo a nasledovať Ježiša nesúceho kríž sú tri akcenty, ktoré nám čítania dnešnej liturgie pomáhajú rozpoznať v živote svätého Ignáca. Sú to aj tri výzvy pre nás všetkých, keď si pripomíname Ignáca z Loyoly. Je to spomienka, ktorá každému z nás pomáha pri hľadaní zmyslu a smeru života, spomienka, ktorá nás inšpiruje, aby sme odpovedali podľa túžby Kristovho srdca.

Dnešný svet potrebuje ľudí, ktorí sa úplne oddávajú láske a službe druhým. Stačí jednoduchý pohľad na realitu okolo nás, aby sme si uvedomili, že hlavnou naliehavosťou súčasnej doby je stretnúť ľudí, ktorí sa s radosťou a nádejou úplne oddajú svojej každodennej službe druhým. Dnešný svet potrebuje mužov a ženy, ktorí prijmú pozvanie niesť svoj kríž a dajú sa do služby tým najzraniteľnejším, spolupracujúc na budovaní spravodlivejšieho sveta a na vytváraní autentickejšieho bratstva.

Naša súčasnosť je rovnako zložitá ako v časoch Ignáca z Loyoly. Ak sa pre neho začal nový život jeho obrátením tu v Loyole, dnes, opäť v Loyole, je každý z nás pozvaný začať nový život, život poznačený oddanosťou a veľkodušnosťou v službe druhým. Toto je vízia, ktorá nás sprevádzala počas celého Ignaciánskeho roka, ktorý teraz uzatvárame obnovením zasvätenia Spoločnosti Ježišovej Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Zdroj: https: jesuits.global