Svetová sieť modlitby Svätého Otca známa ako „Apoštolát modlitby“ šírením pravidelných mesačných úmyslov zjednocuje veriacich v účasti na apoštoláte celej Cirkvi obetovaním osobnej modlitby, práce, radostí i utrpení každého dňa v spojení s Kristovou eucharistickou obetou. Robí tak formou nasledujúcej modlitby obetovania dňa:

Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého Otca a našich biskupov na tento mesiac:

Všeobecný úmysel: Aby sme s obnovenou hĺbkou prežívali sviatosť zmierenia a aby sme v nej okúsili bezhraničné Božie milosrdenstvo.
Úmysel našich biskupov: Aby  boli počaté deti prijímané s láskou a aby viacdetné rodiny dostávali potrebnú pomoc.

Úvaha k všeobecnému úmyslu

Spoveď je prechod od biedy k milosrdenstvu, je to písanie Boha do srdca. Tam zakaždým čítame, že sme vzácni v Božích očiach, že on je Otec a miluje nás viac ako my samých seba.

«Ostali iba tí dvaja: [ona] biedna a [jeho] milosrdenstvo». Iba oni. Koľkokrát sa cítime byť sami a strácame niť života. Koľkokrát viac nevieme ako začať odznovu, stiesnení únavou prijať seba samých. Potrebujeme začať odznova, no nevieme odkiaľ. Kresťan sa rodí s odpustením, ktoré prijíma pri krste. A vždy sa znovuzrodzuje odtiaľ: z prekvapujúceho odpustenia Boha, z jeho milosrdenstva, ktoré nás obnovuje.

Jedine ako tí, ktorým je odpustené, môžeme začať odznova občerstvení, po tom, ako sme zakúsili radosť z toho, že nás Otec miluje až do krajnosti. Jedine prostredníctvom Božieho odpustenia sa v nás uskutočňujú naozaj nové veci. Vypočujme si znovu vetu, ktorú nám Pán hovorí prostredníctvom proroka Izaiáša: «Hľa, ja robím čosi nové» (Iz 43,19).

Odpustenie nám dáva nový začiatok, robí nás novými stvoreniami, dáva nám rukou sa dotknúť nového života. Božie odpustenie nie je akousi fotokópiou, ktorá sa identicky reprodukuje pri každom vstúpení do spovednice. Prijať odpustenie hriechov prostredníctvom kňaza je vždy novou, originálnou a nenapodobiteľnou skúsenosťou. Dáva nám prejsť zo samoty s našimi biedami a našimi žalobcami, ako u ženy z Jánovho evanjelia, ktorú chceli kameňovať (por. Jn 8,1-11), k pozdvihnutiu a povzbudeniu Pánom, ktorý nám pomáha začať odznova.

«Ostali iba tí dvaja: [ona] biedna a [jeho] milosrdenstvo». Čo robiť, aby sme si obľúbili milosrdenstvo, aby sme prekonali strach zo spovede? Prijmime opäť Izaiášovo pozvanie: «Nebadáte?» (Iz 43,19). Uvedomiť si Božie odpustenie. Je to dôležité. Bolo by pekné, keby sme po spovedi zostali ako tá žena pristihnutá pri cudzoložstve, s pohľadom zameraným na Ježiša, ktorý nás práve oslobodil: nie viac na naše biedy, ale na jeho milosrdenstvo. Hľadieť na kríž a povedať s úžasom: „Hľa, kde skončili moje hriechy. Ty si ich vzal na seba. Neukázal si na mňa prstom, otvoril si predo mnou náruč a opäť si mi odpustil“.

Je dôležité pamätať na  Božie odpustenie, pamätať si jeho nehu, znovu si vychutnať ten pokoj a slobodu, ktorú sme zakúsili. Pretože toto je srdcom spovede: nie hriechy, ktoré hovoríme, ale Božia láska, ktorú prijímame a ktorú vždy tak potrebujeme.

Môže nám prísť na um ešte jedna pochybnosť: „Spovedanie nepomáha, stále pácham tie isté hriechy“. No Pán nás pozná, vie, že vnútorný zápas je tvrdý, že sme slabí a že inklinujeme k pádu, že častokrát sme recidivistami v konaní zla. A ponúka nám, aby sme začali byť recidivistami v dobrom, v prosení o milosrdenstvo. Bude to on, kto nás pozdvihne a urobí z nás nové stvorenia. Začnime teda odznova od spovede, prinavráťme tejto sviatosti miesto, ktoré si v živote a v pastorácii zasluhuje!

«Ostali iba tí dvaja: [ona] biedna a [jeho] milosrdenstvo». Aj my neustále v spovednici zažívame toto stretnutie spásy: my, s našimi biedami a naším hriechom; Pán, ktorý nás pozná, miluje nás a oslobodzuje nás od zlého. Začnime toto stretnutie, vyprosujúc si milosť, aby sme ho znovuobjavili.
(Z homílie Pápeža Františka, 29 marec 2019)

Zrod Apoštolátu modlitby v roku 1844 vo Francúzsku a následné rozšírenie tejto iniciatívy po celom svete sa spája s rehoľou jezuitov. Jej spiritualita má základ v úcte k Ježišovmu Srdcu, v prijatí jeho výzvy aktívne sa zapojiť do záchrany sveta Božím milosrdenstvom. Praktizovanie tejto spirituality spočíva v obetovaní bežných každodenných aktivít, modlitieb, radostí a utrpení na úmysly Svätého Otca.

Apoštolát modlitby dnes funguje v 98 krajinách a je spojený aj s Eucharistickým hnutím mládeže. Na šírenie úmyslov Svätého Otca a pomoc ľuďom prehĺbiť sa v duchovnom živote tradične využíva časopis Posol Božského Srdca Ježišovho. V posledných rokoch sa rozvinuli aj ďalšie mediálne formy Apoštolátu modlitby. Patria sem krátke videá s úmyslom Svätého Otca, publikované raz mesačne na sociálnych sieťach (www.ilvideodelpapa.org) a tiež ponuky digitálnej platformy s dennými meditatívnymi podnetmi (www.clicktopray.org) vo viacerých svetových jazykoch.
Foto: vaticannews.va, unsplash.com