Odvážnejšie založení mladí ľudia opäť využili šancu prehĺbiť sa v duchovnom živote pri plavbe na mori v sprievode jezuitov. Na Jadran sa vybrali hneď na prahu leta, aby spolu strávili týždeň v modlitbe, tichu a vzájomnom zdieľaní.

Aj takúto formu môžu mať ignaciánske duchovné cvičenia. Trasu a národnostnú zostavu „LIFE AT SEA 2024“ približuje jezuitský kňaz Martin Benko, univerzitný kaplán z Trnavy:

„Z chorvátskeho Biogradu na Moru sme vyplávali na dvoch lodiach so sedem a osemčlennou posádkou. Tvorili ju zástupcovia z Česka, Maďarska, Chorvátska, Ukrajiny a Čile, ako aj zo Slovenska. Navštívili sme niekoľko vzácnych miest a ostrovov, ako napr. národný park Telasčica, ostrov Žut, nádherný záliv Lojena, národný park súostrovia Kornati a ďalšie.“

P. Martin Benko SJ, duchovný správca UPeCe Trnava s účastníkmi výpravy

O svojom duchovnom prežívaní i o dojmoch z prírodných krás sa podelia účastníci sedemdňovej plavby:

Klára: „Každý deň sme mali vyhradený čas na modlitbu, ktorá bola špeciálna tým, že človek nemusel rozmýšľať nad tým, čo všetko musí ešte za ten deň urobiť a kde už teraz nestíha, ako to ja osobne mávam niekedy v živote. Celé to bolo pomalé, tiché, s nádhernými výhľadmi, kde sa dalo naozaj byť v prítomnosti a chváliť Otca.“

Súostrovie Kornati

Mária: „Bola to oáza v mojej púšti duchovného života, ktorú som nejakú dobu zažívala a pripomenutie, ako dôležité je pre mňa nachádzať si každý deň čas pre Boha v tichosti a samote.  Posunulo ma to v odovzdanosti, dôvere v Božie naplánovanie a viere v Jeho bezpodmienečnú lásku.“

Klára: „Ďalej ma povzbudila veta, ktorá zaznela, že musíme byť pripravení, mať nachystané plachty a nečakať len tak. Tak ako aj v živote, človek sa nemôže len tak potulovať životom, ale musí byť pripravený na vietor a reagovať naň.“

Mária: „Sú isté veci, podobne ako pri plavení sa, ktoré človek neovplyvní, no dokáže tomu prispôsobiť svoje správanie, svoje reakcie na tieto veci, svoje odpovede a nastavenie. Tiež vnímam, ako dôležité je byť v prítomnom okamihu a konať podľa aktuálnej situácie, avšak s vnímaním toho čo môže prísť – podobne ako vieme aj pri plavbe predpovedať počasie.“

Páter Martin ako skipper (lodivod) komunikoval s mladými po anglicky. Zasväcoval ich do umenia moreplavby a zároveň do umenia duchovného života. Pripravoval pre nich niekoľko podnetov denne na rozjímanie a spolu s ďalším kňazom im boli k dispozícii sviatostnou službou. Zastavovali sa v kostoloch na pobreží a eucharistiu slávili aj pod holým nebom.

Martin: „Na ostrove Kornat v roku 2007 pri likvidácii požiaru zahynulo 12 hasičov. Na mieste sa nachádzajú obrovské kamenné kríže a oltár, kde sme slávili spoločnú svätú omšu. Pri modlitbe Otčenáš sme sa všetci zhromaždili v úplnej blízkosti oltára, čo nám pomohlo ešte viac precítiť spoločné zjednotenie sa v modlitbe.“

Mária: „Môj „naj“ zážitok bol ostrov Kornati s krížmi a výstup na kopec, kde som zažila pocit nesmiernej radosti, vďaky a nádeje a následná svätá omša v kruhu.“

Božia príroda pripravila mladým moreplavcom krásne prekvapenia a darčeky. Na záver dáme slovo Kláre:

„Jeden z mojich najobľúbenejších bolo, keď sme videli delfínov. Ich načasovanie bolo dokonalé, ale veľmi nečakané. Začali sa pred nami doslova predvádzať a vidieť ich takto voľne a slobodne sa pohybovať bolo naozaj skvelé.“

Informoval: Martin Benko SJ, fotografie: účastníci podujatia

Pozri tiež: Life at Sea 2023