Spoločnosť Ježišova zdieľa smútok celej Cirkvi pri príležitosti úmrtia emeritného pápeža Benedikta XVI. a zároveň ďakuje Bohu za dar Cirkvi a svetu, ktorý jeho osoba predstavovala.
Máme mnoho dôvodov spomínať na neho s hlbokou láskou a vďačnosťou, a to nielen za jeho službu univerzálnej Cirkvi ako Kristovho Vikára, ale aj za úctu, ktorú tak často vyjadroval našej Spoločnosti.
Počas svojho dlhého života Jozef Ratzinger dobre poznal silné stránky aj limity Spoločnosti Ježišovej. Jeho plodná činnosť ako vedca a profesora teológie v Nemecku, jeho práca experta počas Druhého vatikánskeho koncilu a jeho zodpovednosť ako prefekta Kongregácie pre náuku viery ho priviedli k stretnutiu s mnohými jezuitmi, ktorí sa venovali teologickej, biblickej, filozofickej a kanonickej reflexii. Zapájal ich do dialógu a spolupracoval s nimi pozitívnym a úprimným spôsobom, pričom sa nevyhýbal ťažkostiam, ale vždy úprimne hľadal väčšie dobro Cirkvi. Stačí tu pripomenúť jeho hlbokú úctu k pátrovi Henrimu de Lubac, jednému z autorov, ktorí ho najviac ovplyvnili. Tiež záujem a úctu ku Gregoriánskej univerzite, ktorú vyjadril počas svojej návštevy v novembri 2006. Spomienka na Benedikta XVI. nás povzbudzuje, aby sme s úplnou oddanosťou a vážnosťou pokračovali v teologickom výskume a štúdiu v službe viery a súčasnej kultúry.
Jozef Ratzinger tiež poznal a oceňoval ignaciánsku spiritualitu. Krátko po svojom odstúpení z pontifikátu v odpovedi na otázku o svojich obľúbených modlitbách uviedol na prvom mieste modlitbu sv. Ignáca „Vezmi Pane a prijmi“. Pri inej príležitosti o tejto modlitbe povedal, že „sa mi vždy zdá príliš vznešená, až sa ju sotva odvážim vysloviť, a predsa by sme si ju mali vždy znova a znova osvojiť“. Druhá z jeho obľúbených modlitieb sa pripisuje svätému Františkovi Xaverskému: „Milujem ťa, pretože si môj Boh… Milujem ťa, pretože Ty si Ty.“ Ale obzvlášť blízko ho cítime blízko pri Spoločnosti pre jeho osobnú lásku k Ježišovi Kristovi a pre jeho vášnivé a neustále hľadanie „Pánovej tváre“, majstrovsky vyjadrené v jeho trilógii Ježiš Nazaretský. Z tohto dôvodu spomienka na Benedikta XVI. zostáva s nami ako pozvanie zachovať a pestovať živý vzťah s osobou Ježiša, bez ktorého náš život stráca najhlbší zmysel.
Počas pontifikátu Benedikta XVI. nebola núdza o náročné výzvy. Vedel im čeliť s pokorou, odvahou a stálosťou, čím dával návod a príklad celej Cirkvi. Spomínam si najmä na dramatickú a bolestnú realitu sexuálneho zneužívania zo strany kňazov a rehoľníkov, od ktorej, žiaľ, nie sme oslobodení ani my sami. Spôsob, akým Benedikt XVI. vzal na seba ťarchu a dôsledky tohto škandalózneho hriechu Cirkvi, nás nasmeroval na správnu cestu: uvedomiť si túto bolestnú skutočnosť, vypočuť obete, v každom prípade konať spravodlivo, hľadať spôsoby ako napraviť škody a prijať opatrenia, aby sa takéto zlyhania neopakovali. Je to cesta, po ktorej musíme pokračovať, a to ešte pozornejším spôsobom, postupujúc spolu s celým cirkevným spoločenstvom a občianskou spoločnosťou. Integrita svedectva nášho života a odhodlanie k obráteniu, ktoré je vždy možné s Božou milosťou, sú požiadavky kresťanského, rehoľného a kňazského života, ktoré musíme mať stále na pamäti.
Pri príležitosti 35. Generálnej kongregácie Spoločnosť Ježišova vedená novozvoleným generálnym predstaveným pátrom Adolfom Nicolásom, mala možnosť pocítiť a vychutnať blízkosť a náklonnosť Benedikta XVI., keď nás pápež prijal na audiencii 21. februára 2008. Jeho vynikajúci príhovor nás priviedol k jadru našej duchovnej identity a povzbudil nás, aby sme s odhodlaním a nadšením žili rozmanitosť poslania charakteristického pre Spoločnosť: v službe viery, spravodlivosti a kultúry, medzi chudobnými a s chudobnými, cítiac s Cirkvou a v Cirkvi, s tou „efektívnou a afektívnou“ oddanosťou, ktorá robí jezuitov „cennými a nenahraditeľnými spolupracovníkmi“ Kristovho námestníka. Bol to moment útechy a duchovného potvrdenia, keď sme boli svedkami vzájomného a harmonického vzťahu medzi Svätou stolicou a Spoločnosťou Ježišovou. Tento moment pre nás predstavoval poslanie žiť našu misiu „s obnoveným zápalom a s horlivosťou“ – slová prvého dekrétu 35. generálnej kongregácie. Záväzok, na ktorý sa snažíme odpovedať každý deň s pomocou Pána aj napriek našim limitom.
Odstúpením z pápežského úradu nám Benedikt XVI. dal brilantnú lekciu pokory a duchovnej slobody. Ukázal svoju túžbu uprednostniť dobro univerzálnej Cirkvi pred všetkým ostatným. Dnes sa pripájame k celej Cirkvi a najmä k pápežovi Františkovi v modlitbe vďačnosti, keď si s obdivom pripomíname osobnú integritu Jozefa Ratzingera hĺbku učenia Benedikta XVI. Lúčime sa s ním v presvedčení, že Pán ho milostivo prijme do domu, ktorý je už dlho pripravený pre tých, ktorí mu veľkodušne odovzdávajú svoj život.
P. Arturo Sosa SJ, generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej
Zdroj: jesuits.global
Foto: Stretnutie jezuitov s pápežom Benediktom XVI. počas 35. Generálnej kongregácie, február 2008