V septembri sme si pripomenuli desiate výročie náhlej smrti P. Petra Bujka SJ, ktorého si Pán povolal 3.9.2013. P. Bujko bol vyhľadávaným exercitátorom a duchovným sprievodcom. Hneď od svojej vysviacky pôsobil v Exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove, kde jeho hlavnou náplňou bolo dávanie duchovných cvičení. V duchovných cvičeniach sprevádzal mnoho ľudí, ako zasvätených tak ja laikov, rozbehol tiež dávanie duchovných cvičení v každodennom živote, aj online formou.
V úvode ku knihe Bože, ty si môj Boh Páter Bujko o duchovných cvičeniach hovorí toto: „Cieľom duchovných cvičení je spoznať a zbaviť sa toho, čo nám nedovoľuje žiť v plnosti, hľadať a nachádzať Božiu vôľu pre svoj život; hľadať, aký plán má Boh pre náš život, a rozhodnúť sa ho realizovať. Pomocou duchovných cvičení môže človek usporiadať svoje vzťahy, vzťah k sebe samému, k Bohu a k ostatným stvoreniam. Duchovné cvičenia môžu byť pre každého človeka hlbokou skúsenosťou Božej lásky, predovšetkým cez skúsenosť nesmierneho Božieho milosrdenstva a odpustenia, časom uzdravenia a duchovného posilnenia“.
V kontexte týchto slov by sme vám ponúkame výber z duchovných cvičení P. Petra Bujka, ktoré pripravil roku 2012 tentokrát na tému obrátenia. Nech sú pre vás tieto texty obohatením vášho duchovného života aj v tomto adventnom čase.
Obrátenie
Vzťah k Bohu je niečo živé. Ako každý iný vzťah si vyžaduje, aby sme doň denne investovali veľa svojej energie, pozornosti a lásky. Denne sa musíme modliť a prosiť o posilnenie našej viery a milosť vytrvania v dobrom až do konca. Potrebujeme stále nové obrátenie a pokánie. Potrebujeme zanechávať svetské zmýšľanie, ktorému rýchlo podliehame a konať v duchu Kristovho zmýšľania.
Ježiš počas svojho účinkovania, počnúc krstom v Jordáne vyzýval ľudí k pokániu. Ježiš volá obrátiť sa, prestať hrešiť, zmeniť život, no na druhej strane stretnutie neodkladá. Nečaká na zmenu a obrátenie. Vstupuje do vzťahu s takými ľuďmi akých nájde. Stretáva sa s nimi akí sú a tam kde sú.
Pokánie, ku ktorému Ježiš vyzýva však nie je jednorazová udalosť, niečo čo sa raz navždy stalo v mojom živote a už je všetko naveky vyriešené. Aj viera je niečo dynamické, živé, čo sa nemôže vyriešiť jednorazovým rozhodnutím. Pokánie a viera znamená každý deň sa nanovo rozhodnúť pre Boha. Hoci sme už aj raz na ceste ku Kristovi povedali naše áno – v krste – naše rozhodnutie, naša odpoveď lásky ku Kristovi, naša viera je ohrozovaná rôznymi skutočnosťami. Vždy sme v nebezpečenstve nedať prvé miesto Kristovi v našom srdci. Často je to sebecké ja, ktoré preberá túto pozíciu. Kristovi musíme ustavične dávať miesto, ktoré mu patrí. Toto je pravé obrátenie ako celoživotný proces. Vždy môžeme hlbšie vstúpiť do spoločenstva s Bohom, vždy viac rásť v láske k nemu a k blížnemu. Pokánie je milosť, Boží dar, ale aj udalosť s ľudskou tvárou. Preto je potrebná naša „spolupráca“. Na prijatie milosti pokánia sa musíme pripraviť túžbou po Bohu, prosbou o túto milosť a trpezlivým čakaním.
Biblický text
Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1, 15)
Prosba
Prosím o dar pravého a opravdivého pokánia, obnovu života a horlivosť.
Z Ignácovho života
„Pretože som sa veľmi náruživo oddával čítaniu svetských a ľahtikárskych kníh, ktoré sa všeobecne volali rytierske romány, len čo som sa dobre cítil, žiadal som, aby mi dali niečo také na skrátenie času. V tom dome však nenašli nijakú zo spomenutých kníh, ktoré som rád čítaval; preto mi ponúkli Vita Christi, (Život Krista) a knihu o živote svätých v ľudovej reči.
Keď som si viac ráz prečítal tie knihy, začalo sa mi akosi páčiť to, čo som v nich našiel napísané. Pri čítaní života nášho Pána a svätých zvyčajne som zastal a zamyslel som sa, uvažujúc sám so sebou: „Čo by sa stalo, keby som aj ja urobil to, čo urobil svätý František, alebo čo urobil svätý Dominik?“
Keď som sa raz v noci zobudil, videl som celkom jasne obraz Panny Márie s Ježiškom. Keď som sa dlhý čas naň díval, dostal som nesmierne veľkú útechu a prenikla ma taká veľká ošklivosť nad celým mojím minulým životom a zvlášť nad telesne zmyselnými vecami. Môj brat a všetci ostatní domáci podľa zovňajška spozorovali premenu, ktorá sa odohrala v mojej duši.“ (Rozhovory pútnika 5, 7, 10)
Niekoľko otázok na reflexiu
- Prežívam vo svojom srdci potrebu obrátenia?
- Ktoré oblasti môjho života sú najviac pod vplyvom zmýšľania tohto sveta?
- Čo mi pomáha dávať Bohu neustále prvé miesto v mojom živote?
Záverečná modlitba
Môj Otče odovzdávam sa Ti, urob so mnou čo sa Ti zapáči, nech so mnou urobíš čokoľvek, ďakujem Ti. Som pripravený na všetko, všetko prijímam. Neprajem si nič iného, môj Bože, len aby sa Tvoja vôľa vyplnila na mne, na všetkých Tvojich stvoreniach. Odovzdávam svoju dušu do Tvojich rúk. Dávam Ti ju, môj Bože, so všetkou láskou svojho srdca, pretože Ťa milujem, a pretože moja láska potrebuje dať sa, odovzdať sa do Tvojich rúk bez miery, s nekonečnou dôverou, lebo si môj Otec. (Charles de Foucauld)
Niekoľko užitočných pravidiel k modlitbe
Miesto na modlitbu: Na začiatku sa rozhodni kde chceš stráviť čas modlitby. Môže to byť blízky kostol, kaplnka, tvoja izba, alebo akékoľvek miesto kde sa môžeš na chvíľku stíšiť a zastaviť. Ak sa chceš modliť doma, môžeš si vytvoriť tichý a pohodlný modlitebný kútik s obrazom alebo ikonou, sviečkou.
Pred cvičením: Pohodlne sa usaď na mieste, ktoré si si vybral/a. Na chvíľku zatvor oči a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchni. Chvíľu počúvaj svoj dych, alebo tlkot srdca. To ťa vnútorne upokojí. Uvedom si, že Boh teraz prichádza k tebe a je v tvojom srdci. Odovzdaj mu svoju modlitbu a popros ho, aby ťa viedol svojim Svätým Duchom. Na cvičenie si vyhraď 15-30 minút, záleží na tebe pre aký čas sa rozhodneš, no čas, ktorý si stanovíš neskracuj ani nepredlžuj.
Po cvičení: zastav sa na krátku chvíľku a pouvažuj nad týmito otázkami: Čo si cítili/a počas cvičenia? Čo ti to hovorilo o tebe? Čo chceš urobiť ďalej?
Dve rady: Predtým, ako začneš robiť cvičenie, zastav sa a prečítaj si ho, o čom je, ako ho najlepšie vykonať, ako ho čo najhlbšie prežiť. Cvičenia je možné absolvovať veľmi povrchne a ničoho sa nedotknúť. Duchovné cvičenia nefungujú na základe princípu urob a je po všetkom. Ovocie, ktoré očakávaš, sa v tebe zrodí praktizovaním cvičení, pokračovaním v modlitbe deň čo deň. Takto sa mení srdce. Preto by bolo dobré sa k niektorým cvičeniam z času na čas vrátiť.
