Svätý Otec sa podľa zvyku stretáva s „miestnymi“ jezuitmi, tentoraz s nami, maďarskými jezuitmi. Stretnutie sa začalo v sobotu večer niekoľko minút po šiestej hodine a trvalo asi hodinu a pol. Čo charakterizovalo naše stretnutie? Blízkosť a bezprostrednosť. Svätý Otec sa hneď po vstupe obrátil na 96-ročného spoločníka, pátra Károlyho, ktorý sedel pri dverách. Hneď si vymenili niekoľko viet v španielčine (páter Károly slúži v Čile už viac ako pätnásť rokov). Toto srdečné gesto nám dalo pocítiť, že sme medzi spolubratmi jezuitmi; napriek tomu, že je pápež, je to náš spoločník. A hovoríme tým istým jazykom. Tento tón bratstva, blízkosti a bezprostrednosti sprevádzal celé stretnutie. Navyše, keďže sme boli v relatívne malej miestnosti, boli sme si aj fyzicky blízko.
Fascinujúca bola aj sviežosť mysle a dobrý humor pápeža Františka. Po veľmi dlhom dni nám, jezuitom, venoval hodinu a pol a počas celého rozhovoru bol plne prítomný a pozorne počúval.
Jedna z otázok sa týkala rehoľného povolania, presnejšie jezuitského povolania. Ako môžeme pritiahnuť mladých ľudí? Ako im môžeme priblížiť náš spôsob života? Pretože je! Pápež František zdôraznil význam jednoty života. Podľa ironického príslovia jezuiti myslia jasne, ale hovoria nejasne. Vyzval nás, aby sme mysleli, hovorili a žili dôsledne, teda aby sme žili podľa svojich slov. Mladí ľudia si okamžite všimnú rôzne nezrovnalosti a nejasnosti a od tej chvíle prestávame byť v ich očiach dôveryhodní.
Zároveň nás požiadal, aby sme boli nositeľmi radosti, ktorou nás vzkriesený Kristus napĺňa. Preto sa nesmieme zľaknúť výziev súčasnej doby a nesmieme ju odsudzovať tvrdením, že v minulosti bolo všetko lepšie.
Okrem rozhovoru o mladých sme diskutovali aj o starších ľuďoch. Sú dôležitými a cennými členmi spoločenstva. Pápež František nás upozornil na to, že je dôležité počúvať našich starších a prijímať ich takých, akí sú, s nehou a jemnosťou.
Dotkli sme sa témy zneužívania z veľmi špecifického uhla pohľadu – ktorému sa venuje pozornosť len zriedka – vzťahu k páchateľom zneužívania. Svätý Otec zdôraznil, že zneužívanie je nesporne hrozné a treba proti nemu bojovať s najväčšou prísnosťou. Zároveň však nikdy nesmieme zabúdať, že aj páchatelia sú a vždy zostanú Božími deťmi, a musíme ich oslovovať s bratskou láskou, aj keď prvým takmer vnútorným pocitom je znechutenie. Musíme poskytovať pastoračnú starostlivosť obetiam aj páchateľom.
Možno jedným z najvtipnejších momentov večera bolo, keď jeden z našich spoločníkov veľmi teatrálnym spôsobom vyjadril svoju vďačnosť a radosť Svätému Otcovi kvôli kanonizácii Oscara Romera. Tento moment, ktorý môžeme pokojne označiť ako „predstavenie“, vyvolal úsmev na tvári každého.
Skrátka, bolo to dôverné stretnutie s pápežom. Išlo o milé stretnutie našej jezuitskej komunity. Po udelení pápežského apoštolského požehnania na záver nášho stretnutia nás Svätý Otec pozdravil svojou dnes už takmer tradičnou vetou: „Prosím, modlite sa za mňa“.
Info: P. Árpád Tóth SJ
jesuits.global
