Už v poradí jubilejný 10. krát putovali jezuiti v poslednú májovú sobotu k Panne Márii Snežnej v Trlenskej doline pri Ružomberku, aby sa spoločne modlili a prosili za nové povolania. S dvadsiatkou slovenských jezuitov z Bratislavy, Ivanky pri Dunaji, Trnavy, Piešťan, Ružomberka, Prešova a Košíc, sa púte zúčastnili aj štyria českí spolubratia z Prahy, Brna a Velehradu. V Trlenskej doline pútnikov privítalo nádherne slnečné počasie a sviežo zdravý liptovský vzduch.

Spoločný program začal sv. omšou v Kaplnke Panny Márie Snežnej, ktorej po boku so slovenským a českým provinciálom predsedal P. Adrián Čontofalský SJ z piešťanskej komunity. V kázni pripomenul príklad sv. Ignáca z Loyoly, zakladateľa jezuitskej rehole, ktorý vynikal okrem iného dôverou v Boha. „V rukách Božích, hovorí Ignác, nachádzam to, čo chýba ľudským rukám. A keď ma ľudské ruky nechajú na mizine, v Božích nájdem všetko.“ Táto Ignácova dôvera bola ovocím jeho osobného a hlbokého priateľstva s Bohom, jeho zamilovanosti so živým Pánom. Tento láskyplný vzťah Ignáca s Bohom sa zrodil a prehlboval najmä vďaka modlitbe. Nielen po svojom obrátení, ale aj ako generálny predstavený rehole s najväčšou starostlivosťou venoval denne viac hodín rozjímaniu.

Kazateľ napokon pozval prítomných k úprimnej reflexii a veľkodušnému úsiliu neprestajne rásť, osobne i spoločne, v dôvere v Boha a v láskyplnom vzťahu s ním, najmä prostredníctvom vytrvalej modlitby a spytovania svedomia. A pridal ešte jedno povzbudenie z úst sv. Ignáca: „Kto sa priveľmi bojí ľudí, nikdy nevykoná nič veľkého. Lebo nemožno sa podujať pre Boha niečo veľké vykonať bez toho, že by ľudia proti tomu hneď nenašli tisíc námietok a pripomienok a nenarobili pritom kriku.“

Po sv. omši nasledovala bratská diskusia na tému povolaní, ktorú pripravili a moderovali pátri Jakub Garčár a Peter Buša. Opierala sa o dotazník, ktorý tesne pred púťou vypĺňali členovia slovenskej jezuitskej provincie. Reflektujúc vlastnú cestu povolania, pre väčšinu jezuitov bol rozhodujúcou motiváciou k vstupu do Spoločnosti Ježišovej osobný kontakt s jezuitmi. Väčšina sa tiež so svojím úmyslom vstúpiť zdôverila blízkej duchovnej osobe, ktorá ju takto mohla potom v procese rozhodovania duchovne sprevádzať, pričom takýto proces u väčšiny trvalo od 1 do 3 rokov.

Hľadiac na súčasnú situáciu s klesajúcim počtom nových povolaní prežíva väčšina jezuitov predovšetkým pokoj, uvedomujúc si, že povolanie je dar, ktorý Boh dáva ako chce, no zároveň väčšina tiež považuje za svoju úlohu okrem dôvery aj spolupracovať s Bohom nejakou formou aktívnej promócie. Ako aktívne prispievajú jezuiti k promócii bolo ďalšou otázkou dotazníka. Okrem spoločnej modlitby za povolania sa mnohí jezuiti usilujú o kontakt s mladými, viacerí sprevádzajú rozlišujúcich životné povolanie a niektorí spoluorganizujú aj rôzne programy promócie a rozlišovania povolania.

Dotazník napokon pozval aj k spoločnému vyhodnoteniu iniciatív a aktivít počas Týždňa modlitieb za duchovné povolania (24. – 30. 4. 2023). V poslednej, otvorenej otázke – Čo viac povedať k téme povolaní? – rezonovali najmä tri témy: dôležitosť a zároveň túžba po otvorenosti a pohostinnosti jezuitských komunít, dôležitosť a túžba po dobrých vzájomných vzťahoch medzi jezuitmi ako kľúčovej súčasti vydávaného svedectva, a do tretice dôležitosť a túžba po blízkosti mladým.

Bratskú diskusiu zakončila spoločná modlitba za povolania, ktorú sa jezuiti denne modlievajú vo všetkých komunitách: Milosrdný Bože, ty si nás povolal, aby sme sa nasledovaním Ježiša Krista zdokonaľovali v láske. Pomáhaj nám vytrvať v tomto povolaní. Daj, aby sme svedectvom života boli presvedčivým znakom tvojej lásky pre veriacich a neveriacich okolo nás. Požehnaj nás novými Ježišovými spoločníkmi. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Púť zakončil spoločný obed na otvorenom priestranstve pred kaplnkou, v nádhernej „jedálni“ liptovskej prírody, presvetlenej už skoro letným slnkom. Pečené mäsko, moravské koláčiky a sobotne spokojná nálada ešte umocnili úprimnú radosť jezuitov zo vzájomného stretnutia.

Kázeň P. Adriána Čontofalského SJ

Informoval: Jakub Garčár SJ
Foto: Peter Buša SJ, Martin Halčák SJ