Drahí priatelia Archy, Sláva Isusu Christu!
Končí sa zima a je teda vhodné, aby som vám napísal, aká bola v našej ľvovskej Arche. Tento list nebude najkratší a k tomu ešte bude mať aj prílohu. V nej opíšem jednu príhodu, ktorá sa nedá prerozprávať pár riadkami ale bola by škoda, aby som sa o ňu s vami nepodelil. O pár dní ju hľadajte na našej webovej stránke. Ďakujem!
Zima na Ukrajine začína prvého decembra, keďže december je prvý zimný mesiac. Prvý raz sa v Arche 40-dňový pôst pred sviatkom Narodenia Pána (filipovka) začal už 15. novembra. Aj obľúbený sviatok sv. Mikuláša, ktorý nosí darčeky (Ukrajinci nemajú zvyk dostávať darčeky aj pod stromček ako my) bol teda skôr, nie 19-ho a 6-ho decembra. Presne v ten deň sa všetky stacionáre zišli na spoločnej oslave. A ako som v predošlom liste avizoval, každý Druh aj asistent dostal od svätca darček – kvalitné tričko s logom Archy. Prvé spoločné od r. 2009. Líšili sa len odtieňom, každý stacionár si vybral ten svoj. Tričká aj potlač ste sponzorovali vy, čitatelia týchto listov a naši slovenskí priatelia a podporovatelia. Som vám za to veľmi vďačný. Už je z toho taká tradícia, že Mikuláša v Arche majú „na starosti“ dobroďíji zi Slováččiny :-). Asistentky mi už šepkali, čo by to mohlo byť tento rok :-)).
December je aj vrcholiaci čas maľovania vianočných ozdôb a iných výrobkov na jarmoky, ktorých bolo pre vojnu menej, ale vďaka aj za to. Náš Kadik dostal konečne opravené zadné dvere, prevoz vecí bol teda v pohode. No a bol to aj posledný mesiac, kedy mala Archu viesť jej doterajšia riaditeľka Lesia, keďže podľa Stanov a tradície Archy na celom svete sú v nej všetky pozície obsadzované na 4-ročné obdobie. Bola teda zriadená Komisia pre výber nového riaditeľa. Jej vedúcou je supervízorka našej Archy z Poľska a členmi sú zástupcovia Druhov, asistentov, dobrovoľníkov aj dozornej rady. Ich úlohou je vypočuť si názory každého člena Archy o tom, čo naše Spoločenstvo potrebuje a aký vedúci by ho nateraz mal viesť, zostaviť tzv. Mandát (úlohy pre budúceho riaditeľa na 4-ročné funkčné obdobie) a osloviť vhodných kandidátov. Opýtali sa aj mňa, čo vidím ako najpotrebnejšie na najbližšie roky a kto by to mohol dobre realizovať. Tak uvidíme, proces hľadania sa zatiaľ neskončil.
V decembri sme však zakúsili aj smutnejšie udalosti. Napr. 12-steho ruskí hekeri prelomili zabezpečenie najväčšieho ukrajinského mobilného operátora Kyjivstar. Viac než deň sa nedalo nikomu dovolať, poslať SMS, zaplatiť mobilom či kartou, pripojiť na internet. Celá krajina bola de-facto paralyzovaná. Úplné obnovenie služieb sa podarilo až o 4 dni. V decembri, na konci svojho skúšobného obdobia o. Vasiľ oznámil, že nebude pokračovať v službe duchivnyka. Ďakovnú sv. liturgiu Archy za rok 2023 preto slávil o. Oleh Kindij. Ten sa prisľúbil aj na ďalšiu spoluprácu s našim Spoločenstvom ale nie na úlohu plnohodnotného kňaza pre potreby všetkých stacionárov. Práve v deň liturgie, 20.decembra, bol na Slovensku dokončený nový mikrobus pre Archu. A práve o ňom a jeho „príchode“ bude osobitná príloha tohto listu.
Sviatky Narodenia Pána prežívajú členovia Archy doma, v kruhu svojich najbližších. Tento čas pokoja narušil 29.12. doteraz najväčší raketový útok na Ukrajinu. Nadránom ju atakovalo 158 rakiet, riadených striel a ďaleko letiacich dronov. Zasiahnutých bolo 120 miest a dedín. V Ľvove zahynul jeden človek a 24 bolo zranených. Celkovo si tento útok vyžiadal až 56 civilných obetí a najmenej 170 zranených. Jedna strela s plochu dráhou letu explodovala v časti mesta, kde žije päť našich Druhov zo stacionáru Nazaret a jeden z Bdžilok. Niektorým tlaková vlna po výbuchu pootvárala okná a spôsobila menší neporiadok vo vnútri bytov, väčšie škody na majetku našťastie nenapáchala. Ale na psychiku má každý takýto „prílet“ veľmi zlý vplyv. No a keď po takýchto udalostiach počujete, že niekde na Ukrajine vraj nie je vojna ale normálny život, nedá sa z toho vyvodiť iný záver než ten, že autor takýchto slov vedome klame. Síce nerozumiem, prečo to robí, ale keďže klame, stratil moju dôveru. Lož je od zlého, našim Otcom je dobrý Boh, Boh pravdy, pokoja a lásky. Milosrdný pre tých, ktorí stoja o jeho milosrdenstvo ale spravodlivý voči tým, ktorí o jeho milosrdenstvo stáť nebudú. Neodvrátia sa od klamstva, zavádzania či konšpirácií k pravde. Boh nám ľuďom dáva veľkú slobodu, dokonca aj tú voliť si zlo. Ale raz bude chcieť pomyselný odpočet z toho, ako sme s tou slobodou naložili.
Aj rok 2024 sa v Ľvove začal „klasicky“. Pre letecký poplach sa 2.1. všetky stacionáre otvorili s dvojhodinovým oneskorením. K Novému roku „priletelo“ na severný okraj mesta. Sirény nám ale neubrali na radosti z opätovných stretnutí a tepla novoročných prianí. Bol to deň, keď som do Ľvova nakrátko „pribehol“ aj ja, aby sme s ekonómkou uzavreli všetky potrebné dokumenty pre vyúčtovanie projektu, vďaka ktorému v našom Domčeku Vitanija žijú presídlenci z okupovaných oblastí na východe Ukrajiny. Podarilo sa. Moju prítomnosť v Arche hneď využili na služby vodiča. Prevážal som parafín a prázdne plechovky na výrobu sviečok do zákopov či vozil riaditeľku po rôznych úradoch. Po Druhovi a jeho mame, ktorí zomreli počas pandémie, sme na ich želanie zdedili 2-izbový byt. Na konci roka príbuzní dokončili jeho prevod. V byte 2 roky nik nebýval a aj predtým, vlastne od postavenia v 80-tych rokoch, sa oň nik veľmi nestaral. To, čo sme vnútri pri preberaní kľúčov uvideli, by v mnohých z vás asi spôsobilo pocit nevoľna. Sumu na vypratanie, prestavbu kúpeľne a kuchyne a celkovú rekonštrukciu majstri odhadli na 25 tisíc (!) dolárov. Ťažko povedať, kedy a kde nájdeme toľko peňazí, aby sa byt stal užívateľný a mohol začať slúžiť. V Arche tak pribudla ďalšia vec, ktorá je jedine v Božích rukách. V tom čase sa na Bdžilkách konal aj novoročný mini-koncert študentiek miestnej hudobnej školy. Za tie 3 dni v Ľvove som mal takto nečakaný ale príjemný kultúrny zážitok. A skoro som bol udusený, keď som neohlásene na Bdžilky vstúpil. Druzji sú skvelí ľudia, milujúci, priami, radostní :-).
Január a február sa niesli v bežnom rytme práce, modlitby a spoločenstva. A osviežujúcich zmien v komandach. Na Nazaret prišla namiesto Andrija nová asistentka Anna. Na tradičnej zimnej akcii – svjaťi pampucha (lekvárovej šišky), bola 18. januára, po ukončení skúšobného obdobia, do Archy definitívne prijatá Sofijka, Druh stacionáru Bdžilky. Pár dní predtým, v pondelok 15.1. začal na tom istom mieste svoj skúšobný termín Druh Ivan. Nasledujúci pondelok zasa na Usmiške odštartoval svoje znajomstvo Druh Andrij, na vozíku. A okrem 3-mesačných stážistov z miestnej Katolíckej univerzity a bohoslovcov z Kňazského seminára dva stacionáre získali aj trvalejšie pomocníčky: Znesinňa p. Olenku a Nazaret sr. Terezu – dobrovoľníčky. Dôležitým cirkevným sviatkom sú pre nás aj Hromnice. V tomto období preto naša výroba sviec pracovala na plný výkon. Výrobu sviec z voskových plátov si vyskúšali aj tretiaci na cirkevnej ZŠ. Veľmi sa teším, že sa o. Oleh zúčastnil oboch mesačných stretnutí rodičov našich Druhov, čo bola jedna z mojich kňazských úloh v službe duchivnyka. 15. februára k nám do Ľvova opäť „priletelo“. Tentoraz neďaleko od miesta, kde býva asistentka Mrijnykov Nasťa. Raketa dopadla na priemyselný areál za 4-pruhovou cestou, necelých 100 metrov od ich bytovky. Ich byt je orientovaný od cesty, tlaková vlna povybíjala okná z opačnej strany. Ak si dobre pamätám, bol to už 11 priamy útok na mesto vzdialené 599 kilometrov od najbližšieho ruského územia. Pre názornosť pripomeniem, že celé Slovensko – od najvýchodnejšieho bodu po najzápadnejší, má 427 km.
Drahí priatelia, nechcem, aby tento list bol prednostne o vojne. Vytrvalo sa modlime, aby tá čím prv skončila, Aby skončili všetky vojny a každá nevraživosť medzi ľuďmi a národmi. Je čas pôstu, obdobie, kedy si viac než inokedy máme uvedomovať potrebu obrátenia. Pomáhať tým, ktorí sú chudobnejší, než my. Materiálne, duchovne, sociálne. Archu ťaží len tá prvá chudoba. Má však zdravého ducha a napriek okolnostiam žije spoločenskejšie než v čase pandémie či mnohí jednotlivci. Je tak skutočným znakom nádeje nielen pre svoje bezprostredné okolie ale vďaka svojim modlitbám a svedectvu na internete pre celý svet. Je malým Božím zázrakom na tejto ľudstvom skúšanej zemi. Ale dobro sa tu nemôže šíriť len tak, samo od seba, bez prekážok. A práve o nich bude už onedlho ohlásená príloha tohto listu. Reportáž z mojej februárovej cesty do Ľvova. Podľa žánru niečo ako cestopis a tragikomédia zároveň. Veď uvidíte. Dnes vám veľmi pekne ďakujem za vytrvalosť v čítaní a za akúkoľvek podporu Archy a mieru, po ktorom tak veľmi túžia milióny Ukrajincov. Pán vám požehnaj!
váš o. Ján Burda, SJ
bývalý duchivnyk spoločenstva Archa Ľviv (Лярш-Ковчег Львів)
7. marca 2024
Váš prípadný príspevok na činnosť Archy v Ľvove posielajte na účet:
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX
s poznámkou: Dar na misie Lviv – ĎAKUJEME!
