V čase od 3. do 10. júla sa takmer štyridsať bratov jezuitov z celého sveta stretlo na generálnej kúrii Spoločnosti Ježišovej v Ríme, aby sa podelili o svoje skúsenosti s rehoľným životom ako bratia. Čo znamená byť dnes jezuitom bez toho, aby ste boli kňazom? Čo znamená byť jezuitom zo skúsenosti tých, ktorí sa rozhodli pre rehoľný život bez kňazskej vysviacky?

Bratia mali na programe témy na zamyslenie, čas na modlitbu, zdieľanie. Hovorilo sa o jezuitskej formácii bratov, o spôsoboch podpory povolaní do Spoločnosti, ktoré jasne hovoria o povolaní brata. Hľadalo sa tiež vidieť jasnejšie, čo znamená pre brata život v apoštolskej komunite. Nakoniec bola snaha nájsť spôsoby, ako by bratia mohli udržiavať a zlepšovať vzájomnú komunikáciu.

Stretnutie začal generálny predstavený páter Arturo Sosa, ktorý odkedy nastúpil do úradu, nikdy neprestal hovoriť o tom, ako dôležití sú bratia pre život Spoločnosti, tiež o tom, ako veľmi jeho vlastné povolanie jezuitu ovplyvnil príklad bratov, ktorých poznal v škole. Počas prvého zasadnutia, Páter Generál rozprával príbehy, otváral svoje srdce a opakoval, ako veľmi sa spolieha na bratov, aby Spoločnosť bola plne sama sebou.

Na úvod generálny predstavený ponúkol niekoľko bodov na modlitbu o prorockom rozmere charizmy Spoločnosti Ježišovej.

„Prorok je povolaný a rozhoduje sa nasledovať svoje povolanie. Zakúša Božiu prítomnosť, hoci sa necíti byť hoden (Iz 6, 1-5), jeho život mení milosť, ktorá vedie k zmene života… Je to obrátenie, ktoré púšťa opraty svojho života. Počúva Boží hlas… rozhoduje sa ho nasledovať.

Prorok hľadí na seba cez to, kým je a nie cez to, čo robí. Je uznávaný ako Boží muž/žena, pretože zakúsil Pána vo svojom srdci a spoznal jeho prítomnosť v dejinách, v životoch ľudí, s ktorými zdieľa svoj život. Prorok pochádza z ľudu, nie zo špeciálnej rasy alebo triedy. Prorok je poslaný. Prorok prežíva s takou silou Božiu prítomnosť vo svojom živote a v živote ľudí, že nemôže zostať pokojný, tichý, odlúčený… musí prorokovať, vstúpiť do dialógu s ľuďmi, aby sa podelil o Božie slovo, ktoré počul.

Nech robí čokoľvek, jezuitský brat je Boží človek, ktorý sa rozhodol byť Ježišovým spoločníkom, zdieľať jeho život, jeho slovo a jeho poslanie zmierenia a spravodlivosti, ohlasujúc, že Božie kráľovstvo je blízko.

Prorocký rozmer života-poslania jezuitského brata sa prejavuje v tom, že má oči upreté najprv na Boha; hľadá, nachádza a ukazuje cestu k Bohu; stavia sa proti klerikalizmu, prílišným ambíciám, zneužívaniu moci; vo vnútornej slobode, ktorá vedie k vydávaniu svedectva o tom, čo je podstatné pre rehoľný život; v šťastí kráčať s Ježišom, chudobný a pokorný, slúžiac vo všetkom potrebnom.“

 

Svedectvá bratov

José María Tejedor García zo španielskej provincie

Účasť na stretnutí bratov v Ríme je pre mňa príležitosťou stretnúť sa s bratmi jezuitmi z celého sveta a prehĺbiť naše povolanie na takom dôležitom mieste pre Spoločnosť, akým je Rím, v atmosfére modlitby a bratstva.

Je to návrat ku koreňom, k začiatkom môjho povolania, k tomu prvému volaniu, keď ma Pán pozval, aby som ho nasledoval, s ďalšími spoločníkmi. Je to skutočný dar, že môžem zdieľať svoje povolanie so spoločníkmi z veľmi odlišných kultúr a miest, ale s rovnakým povolaním. Počas týchto dní sme mali príležitosť prehĺbiť poznanie formácie, povolania a histórie bratov jezuitov. Najviac si však cením zdieľanie osobných skúseností s bratmi z celého sveta, ktorí sú mojimi priateľmi v Pánovi.

V rámci svojej konkrétnej služby v Španielsku pracujem v centre pre ohrozených mladistvých. Zdá sa mi, že povolanie brata má veľký zmysel: môcť byť BRATOM deťom a mladým ľuďom, s ktorými sa v živote tvrdo zaobchádza.

V mojej španielskej provincii zohrávali bratia veľmi dôležitú úlohu v jej histórii. Som presvedčený, že toto povolanie musíme obnoviť, predstaviť ho mladým ľuďom, ktorí prichádzajú do Spoločnosti, a veľmi sa starať o formáciu jezuitských bratov.

Naša španielska provincia je naďalej provinciou s najväčším počtom jezuitských bratov; mnohí z nich napriek svojmu pokročilému veku naďalej vydávajú vzácne svedectvo práce a veľkodušnej obetavosti. Práve oni ma naučili byť jezuitským bratom. Skrátka, cítim hlbokú vďačnosť Bohu a Spoločnosti za toto povolanie, ktoré zdieľam s ostatnými.

 

Guy Consolmagno z vatikánskeho observatória

Pracujem v Ríme v komunite, do ktorej prichádzajú jezuiti z celého sveta. Takže pre mňa nebolo ničím výnimočným stretnúť sa s toľkými rôznymi jazykmi a kultúrami. Čo ma však tento týždeň neustále prekvapovalo, bolo uvedomenie si, že všetci sme bratia, nie kňazi!

Vlastne aj o tomto rozdieli sme sa veľa rozprávali. Byť bratom je oveľa viac ako len „nebyť kňazom“.

Aké je to byť bratom? Jeden z nás povedal, že je to ako byť v kapele; ktokoľvek iný môže byť frontmanom (vedúcim hudobníkom) alebo prvý gitarista, ale našou úlohou je byť súčasťou rytmickej sekcie, ktorí dajú rytmus piesni. Je to ako byť vo futbalovom tíme; niekto iný môže byť bleskový útočník, ktorý strieľa góly, zatiaľ čo my hráme v obrane. My sme tí, ktorí sa v divadle starajú o svetlá a rekvizity, zatiaľ čo herci zvučných mien sa predvádzajú. Sme radi byť súčasťou tímu, ktorý robíme skrytú prácu, vďaka ktorej všetko ostatné funguje.

Ľudia radi hovoria o vodcovských schopnostiach. Myslím si, že sa strašne podceňujú schopnosti „podpory“. Musíme sa naučiť byť členmi tímu, robiť prácu nie pre pozornosť publika, ale pre väčší úspech poslania… a pre väčšiu slávu Božiu. A aj keď sa niektorí z nás (ako napríklad ja) dostanú do vedúcich pozícií, vedieť byť súčasťou tímu, nás robí lepšími lídrami.

Zdroj: jesuits.global