Sviatok Obetovania Pána – 2. február – je Dňom zasväteného života. Čo je to zasvätený život? „Je to živé stretnutie s Pánom v jeho ľude, je to vízia toho, čo je potrebné objať, aby sme mali radosť – Ježiša.“ Takto charakterizoval zasvätený život pápež František na sviatok Obetovania Pána cez vlaňajšie stretnutie s rehoľníkmi. Na záver doplnil, že je to povolanie ku každodennej vernej poslušnosti a k nevídaným prekvapeniam Ducha Svätého. Nasledovať Ježiša nie je rozhodnutie urobené raz a navždy. Je to každodenná voľba. Nášho Pána nestretávame virtuálne, ale priamo, v konkrétnostiach života. Keď ho prijmeme ako Pána života, ako centrum všetkého, vtedy v nás žije a znovu ožíva. A aj nám sa prihodí to, čo sa stalo pri obetovaní Ježiša v chráme: život sa stáva harmonickým. S Ježišom opäť nájdeme odvahu ísť vpred i silu zotrvať pevnými.

Rehoľníci ako evanjelizátori našich predkov
Zasvätený život na území Slovenska má za sebou silnú históriu. Našim predkom rehoľníci prinášali katolícku vieru. Íroškótski misionári prichádzali v 7. storočí z Britských ostrovov, kde svoj materinský domov zasväteného života mali v Glendalough (Írsko). Íroškótske misie vystrie-dali v 8. storočí anglosaské. Vďaka vytrvalej práci sv. Bonifáca z Exeteru v Anglicku prijali katolícku vieru Germáni. Bonifác po roku 740 zakladal v Nemecku kláštory v Amöneburgu, Fritzlaru, Kitzingenu, Tauberbischofsheimu. Jeho misionársky zápal evanjelizoval rozsiahlu ríšu Karola Veľkého. Rehoľníci ako putovní misionári prichádzali aj medzi Slovanov a Maďarov. Osobitnú históriu mala na našom území misijná evanjelizácia sv. Cyrila a Metoda, ktorí boli rehoľníkmi východnej cirkvi. V Uhorskom kráľovstve sa kristianizácii opäť venovali pátri benediktíni. V Hronskom Beňadiku, na Zobore v Nitre, v Krásnej pri Košiciach, v Hrabkove pri Prešove zakladali kláštory, ktorých prítomnosť prinášala evanjeliového ducha a šírenie kultúry v stredovekom období. Zasvätený život posilňovali v stredoveku aj rehole cistercitov na Spiši, premonštrátov v Jasove, kartuziánov v Slovenskom raji, Červenom kláštore, dominikánov v Košiciach, františkánov v Bratislave, v ďalších slovenských lokalitách. Sieť farností bola vtedy ešte riedka. V 16. storočí, keď reformácia začlenila územie Slovenska do protestantského prostredia, jezuitské školstvo svojou hustou sieťou pomohlo k obnove katolíckej viery. Ani zrušenie jezuitov v r. 1773 už nezmenilo katolícky charakter krajiny. Nového vyzývateľa našla katolícka viera v ideologickom zápase s komunistickou diktatúrou. V roku 1950 došlo k pozatváraniu mužských i ženských rehoľných domov a ich členov internoval komunistický režim do táborov nútených prác. Súdne procesy s rehoľníkmi dávali najavo, že režim s nimi už v živote neráta. Až pád totality v roku 1989 pomohol obnoviť rehoľné komunity a tie sa vrátili do služieb v sociálnych zariadeniach, v školách a na pastoračné miesta slovenských diecéz.

Rehoľníci v USA
Portrét rehoľníčok a rehoľníkov v Spojených štátoch amerických podáva nová štúdia spracovaná Centrom pre aplikovaný sociologický výskum pri Georgetown University. Výskum bol spracovaný na vzorke zasvätených žien a mužov, ktorí zložili rehoľné sľuby v priebehu minulého roka. Jeho výsledky na vzorke respondentov s priemerným vekom 39 rokov poskytujú údaje o najvyššom dosiahnutom vzdelaní nových rehoľníkov. Štvrtina z nich má magisterský a tri štvrtiny bakalársky univerzitný diplom. Deväť opýtaných z desiatich odpovedalo, že pred vstupom do noviciátu už vykonávali jednu alebo viac liturgických služieb – 51% ako lektori, 44% ako akolyti a 42% ako mimoriadni vysluhovatelia svätého prijímania. Okrem toho 91% respondentov uviedlo, že sa pravidelne zúčastňovalo rôznych modlitebných stretnutí. Prieskum najstaršej katolíckej univerzity v Spojených štátoch ďalej vypovedá o veku, v ktorom sa respondenti rozhodujú pre duchovné povolania. Polovica rehoľní-kov a rehoľníčok uviedla, že na túto cestu prvý-krát pomysleli v osemnástich rokoch, ba aj skôr, čo dosvedčuje trvalú tendenciu pomerne raných duchovných povolaní. Čo sa týka pôvodu nových profesií, takmer tri štvrtiny z nich sa narodili v Spojených štátoch amerických (74%), pričom 10% z nich tvoria Hispánci a 9% ich pochádza z Ázie. Rehoľníci a rehoľníčky zahraničného pô-vodu veľkou mierou pochádzajú z Filipín.

Boh volá k rehoľnému povolaniu…
Pápež František charakterizoval zasvätený život ako chválu, ktorá dáva radosť Božiemu ľudu, prorocký pohľad, ktorý odhaľuje to, čo je dôležité. Keď je to tak, potom zasvätený život prekvitá a stáva sa pre všetkých výzvou proti priemernosti: proti poklesu počtu osôb v duchovnom živote, proti pokušeniu zahrávať sa s Bohom znižovaním ideálu, proti prispôsobovaniu sa pohodlnému a svetskému životu, proti sťažovaniu sa, bedákaniu, nespokojnosti, proti zabehaným zvykom, podľa ktorých „sa to vždy robilo takto“.
Boh rehoľníka volá, aby ho stretol prostredníctvom vernosti v konkrétnych veciach: v každodennej modlitbe, vo svätej omši, vo svätej spovedi, v skutočnej láske k blížnemu, v Božom slove, v blízkosti, osobitne voči tým najnúdznejším, duchovne či telesne. Sú to konkrétne veci, kde uprostred meniacej sa reality rehoľník vníma Božie volanie a vlastným svedectvom ukazuje na nadčasové hodnoty.

Leták akcie 365 na február v PDF

Foto: vaticannews.va