V mesiaci november navštevujeme cintoríny, kde v tieni krížov odpočívajú naši príbuzní. Kríže nad hrobmi sú symbolom víťazstva ku ktorému vedie kresťanská viera ukazujúc na druhý breh života, na večnosť. O kríži, ktorý prijala západná civilizácia do verejného života, za cisára Konštantína je aj úvaha novembrovej Akcie 365. V kríži chceme nachádzať obnovu našej civilizácie aj v súčasnosti.

V cirkevných dejinách je niekoľko udalostí, ktoré výrazne ovplyvnili náboženskú históriu. Pri mnohých hlavnú úlohu ani nehrá klérus. História Rímskej ríše je plná vojen a prvé tri storočia po Kristovi sú tiež históriou prenasledovania kresťanov. Kresťanstvo dovtedy nebolo cisárom uznané za dovolené náboženstvo. Pred 1710 rokmi nastal v tejto veci obrat. Predchádzala mu udalosť, kedy aklamáciou vojakov na západe bol veliteľ légií Konštantín zvolený za nového cisára. V ceste mu stál Maxentius, ktorého vyhlásili za cisára légie v Afrike a v Itálii. Obaja sa so svojimi armádami stretli v bitke pri Ponte Milvio. Milvijský most cez Tiber mal byť pascou, ktorú Maxentius pripravil Konštantínovi. So stotisícovou armádou sa Maxentius postavil protivníkovi s 25-tisíc vojakmi. Ich vojenské stretnutie 28. októbra 312 predstavuje zlomový bod Konštantínovho obrátenia i otvoreniu sa myšlienke pokresťančenia Ríma.

Bitka pri Milvijskom moste
Bitka pri Ponte Milvio je kľúčovým momentom v rímskych dejinách. Plne ju opisujú vtedajšie historické pramene. Z kresťanských autorov písali takmer súčasne: Lucio Cecilio Firmiano Lattanzio (250 – 325) a biskup Eusebius z Cézarey (265 – 340). Ich histórie sa líšia v detailoch i v okolnostiach, avšak v základných líniách sa zhodujú. Lactantius v knihe De mortibus persecutorum píše, že Konštantín mal v noci z 27. na 28. októbra videnie, počas ktorého dostal príkaz umiestniť na štíty vojakov „znamenie odkazujúce na Krista“. Znak opisuje ako staurogram alebo latinský kríž s hornou časťou vyklenutou do tvaru „P“. Eusebius ponúka dve verzie tej istej epizódy. V IX. knihe cirkevných dejín (Ἐκκλησιαστικὴ ἱστορία) hovorí o božskej pomoci, ale bez viditeľných prejavov. V životopisnom diele cisára – Život Konštantína spomína videnie, pri ktorom sa mu na východe zjavil veľký ohnivý kríž obklopený anjelmi a nápis: Εν Τουτω Νικα – S týmto znamením vyhráš. Veta sa stala známym latinským mottom: In hoc signo vinces. Konštantín ešte nie je rozhodnutý, ale v noci mu Kristus zjavuje svoju tvár a vysvetľuje, ako použiť znamenie kríža proti svojim ne-priateľom. Eusebius presne opisuje znak a je ním monogram Krista Chi-Rho alebo Chrismon. Konštantín v noci upravuje svoju zástavu – labarum. Nahrádza cisárskeho orla, symbol Jupitera a najväčšieho rímskeho božstva, Kristovým krížom a to isté robí so štítmi vojakov. A v nasledujúci deň vyhráva.

Príbehy pravého kríža
Maxentiove jednotky sa stávajú obeťami vlastnej prefíkanosti. Na moste Milvio pripravili protivníkovi sabotáž, ale boli premožené Konštantínovou armádou, pochodujúcej zo severu po Via Flaminia smerom k Rímu. Neočakávane sú nútené ustúpiť. Ocitli sa tak uväznené na moste, ktorý pod váhou légie sa zrútil do prúdu rieky Tiber. Eusebius píše, že sám Maxentius „klesol do priepasti ako kameň“. Jeho vojsko sa v chaose problému stalo obeťou Konštantínovej armády. Epizódy súvisiace s víziou kríža a bit-kou pri Ponte Milvio boli stvárnené aj v umení a objavujú sa už v miniatúrach z 9. storočia. Fascinujúci je cyklus fresiek Piera della Francesca v bazilike San Francesco v Arezze, známy ako Príbehy pravého kríža. Jeho dielo pochádza z obdobia rokov 1458 – 1466 a vyobrazuje epizódu, pri ktorej Konštantín spí pod dohľadom vojakov. Nad ním je veľká biela labuť, ktorá sa zastaví nad jeho stanom. Tá predstavuje anjela, ktorý mu prináša správu a súvisí so súhvezdím Labute. Byzantský historik Filostorgio, ktorý žil na prelome 4. a 5. storočia, tvrdil, že to bola astronomická projekcia božského znamenia, ktoré sa zjavilo cisárovi. Existuje niekoľko astrologických a astronomických interpretácií na-vrhnutých učencami, ale dôležitá zostáva tradícia, ktorú už prijal Piero della Francesca. Medzi pozorovaniami a rôznymi planetárnymi usporia-daniami sa zistilo, že v súhvezdí Orla reálne dominuje Labuť, ktorá alegoricky premieta na oblohu triumf kríža a definitívny západ slnka, symbolu Jupitera alebo pohanského náboženstva. Priebeh týchto udalostí je dobre rozpoznateľný v písomných prameňoch, ale aj vo výtvarnom umení. Geograficky môžeme aj dnes nájsť a sledovať etapy cesty Via Flaminia v oblasti Saxa Rubra. V tejto lokalite rieka Tiber vo svojom to-ku prichádza zo severu a nad riekou stojí obnovený Milvijský most. Na pamiatku víťazstva v roku 312 dal rímsky senát postaviť v meste neďaleko Kolosea dvojboký víťazný oblúk, ktorý dodnes nesie Konštantínovo meno. Na predmestí Ríma vybudovali zase oblúk Malborghetto, ktorý sa tradične stotožňuje s miestom, kde mal Konštantín videnie kríža. Tento oblúk je dnes začlenený do stavebných štruktúr neskoršieho hospodárskeho statku a stojí na 13. míli Via Flaminia. Ide o tetrapyl, alebo skôr oblúk so štyrmi dverami, datovaný do prvej polovice 4. storočia a dnes už úplne zbavený pôvodnej mramorovej krytiny. Táto pamiatka, taká dôležitá pre históriu a najmä pre kresťanské začiatky, je v súčasnosti dostupná s bezplatnými prehliadkami organizovanými archeológmi špeciálnej rímskej agentúry. Na Východe bol Konštantín veľmi skoro zaradený medzi svätých. Západná cirkev sa k jeho osobe stavala vždy viac diferencovane a zdržanlivo. Tesne pred smrťou (337) prijal aj krst.

Leták akcie 365 november 2022 v PDF

Pripravil: Milan Hudaček SJ
Foto: cs.wikipedia.org, flickr.com