25. deň Z liturgického čítania: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ (Lk 2, 10 – 11) Sv. Ignác o sebe: Z Ríma som odišiel na Monte Cassino
Odvážnejšie založení mladí ľudia opäť využili šancu prehĺbiť sa v duchovnom živote pri plavbe na mori v sprievode jezuitov. Na Jadran sa vybrali hneď na prahu leta, aby spolu strávili týždeň v modlitbe, tichu a vzájomnom zdieľaní. Aj takúto formu môžu mať ignaciánske duchovné cvičenia. Trasu a národnostnú zostavu „LIFE AT SEA 2024“ približuje
Charakteristickým znakom Ignácovho duchovného života sa stáva úsilie o „hľadanie Boha vo všetkých veciach“. Ignác sám nazval tento spôsob napredovania svojou vlastnou duchovnou cestou. Na sklonku svojho života vyjadril, že vždy rástol v schopnosti nachádzať Boha vo všetkých veciach a teraz ešte viac ako v celom svojom živote. Ignác vždy
Ježiš neustále poslušný Otcovej vôli, poslušný svojmu poslaniu, prijal cestu kríža, ktorá ho priviedla k sláve vzkriesenia. Sv. Ignác nás povzbudzuje k tomu, aby sme hľadeli na tešiteľský úrad, ktorý Kristus, náš Pán, zastáva, a porovnávali ho s tým, ako priatelia zvyknú tešiť priateľov. Ako keď priateľ potešuje priateľa, tak
Sv. Ignác dlho hľadal svoju životnú cestu. Neprestajne rozlišoval, akým spôsobom má slúžiť Bohu a dušiam. Dlho prosil Pannu Máriu, aby mu vyprosila milosť byť pričleneným ako spoločník k jej Synovi. V malej kaplnke neďaleko Ríma na mieste, ktoré sa nazývalo La Storta, sa naplnila jeho prosba. Na tomto mieste,
Byť kresťanom znamená okrem iného predovšetkým objavovať Boha cez osobu Ježiša Krista. Mať s ním živý, osobný, dôverný vzťah. V Druhom týždni duchovných cvičení kladie sv. Ignác na začiatok každej evanjeliovej kontemplácie prosbu o dôverné, intímne poznanie Pána, ktorý sa pre mňa stal človekom, aby som ho viac miloval a
Sv. Ignác chcel po svojom obrátení pôvodne zostať v Manréze, ktorá sa nachádza neďaleko Barcelony iba na niekoľko dní, aby doplnil svoje poznámky reflexiou posledných skúseností. Nakoniec sa z tejto krátkej zastávky stal niekoľkomesačný pobyt, v ktorom ho Boh vychovával ako učiteľ svojho žiaka. Ignác v Manréze prechádzal procesom uzdravovania
Aj keď človek túži po Bohu, niekedy hľadá viac seba ako Boha. V každom z nás drieme pokušenie sebapresadzovania, presadzovania vlastnej vôle, sebahľadania, a práve tieto skutočnosti nám často bránia nachádzať Boha. Potrebujeme neustále posilňovať a očisťovať svoju túžbu po Bohu. Konať s čistým úmyslom a neustále hľadať Božiu vôľu
Nie je ľahké vidieť pravdivo svoj stav. Je v nás veľa sebaobranných mechanizmov a nie je samozrejmé, že sme k sebe úprimní a pravdiví, naopak je v nás veľa sebaklamu. Hriech postupne vytvára v nás náklonnosť ku kompromisom a tak existuje v nás nebezpečenstvo skrytých kompromisov. Kompromisy sú vždy (alebo
Počas pobytu v Manréze zápasil Ignác so svojimi škrupuľami a pokušeniami vracať sa ustavične k svojim minulým zlyhaniam, hriechom a slabostiam. Neustále zaoberanie sa negatívami svojho života ho niekedy dohnalo do ťažkých stavov znechutenia s pokušením vziať si život. Znechutenie, frustrácia a rezignácia je jedno z najnebezpečnejších pokušení duchovného života,
