Členovia Spoločnosti Ježišovej sa tak ako ostatní tento rok nedostanú k hrobom svojich spolubratov pre zákaz navštevovať cintoríny. “Výnimkou sú len tie komunity, v ktorých v kostoloch sú pochovaní naši spolubratia,” povedal Milan Hudáček SJ s tým, že napríklad trnavská komunita jezuitov má možnosť modliť sa pri hroboch spolubratov, ktorí zomreli v 19. storočí. Rovnako aj v krypte bratislavského kostola sú pochovaní jezuiti, ktorí zomreli ešte pred prvou svätovou vojnou.
Slovenskí jezuiti, ktorí odišli do večnosti, sú pochovaní na viacerých miestach. “V Ružomberku máme veľkú kryptu, v ktorej sa pochovávalo ešte počas prvej Československej republiky,” hovorí Milan Hudáček SJ. Po roku 1990 sú v Košiciach pochovaní dvaja jezuiti, rovnako v Prešove dvaja. Jeden jezuitský hrob po roku 1990 je v Piešťanoch. V Pezinku sú pochovaní traja kňazi zo Spoločnosti Ježišovej. Viacerí sú pochovaní v Báči, kde sa pochovávalo v 50-tych rokoch 20. storočia. Na cintoríne v Trnave sú pochovaní spolubratia, ktorí zomreli ešte v 19. storočí. V Trnave je pochovaných veľa jezuitských hrobov v katedrále. Medzi nimi Ján Simonides, ktorý bol v poreformačnom období zavraždený sekerou protestantmi na Myjave. Po roku 1990 zomrelo v slovenskej jezuitskej provincii celkovo približne 60 spolubratov. “Mnohí naši jezuiti sú pochovaní v Kanade, kde sa venovali pastorácii Slovákov,” dodáva Milan Hudáček SJ.
“Každá komunita má denne spoločnú poludňajšiu modlitbu. V závere tejto modlitby sa prečítajú mená zosnulých jezuitov, ktorí zomreli v tento deň a pridáva sa za nich modlitba. Rovnako sa spomína aj na narodeniny bratov,” povedal Milan Hudáček SJ. Zároveň každý spolubrat dostáva na nový rok kalendár výročí zosnulých a oslávencov. Ten má na izbe, aby sa mohol aj súkromne pomodliť, či zablahoželať.
V Spoločnosti Ježišovej sa každý rok 5. novembra slávi liturgická spomienka všetkých svätých a blahoslavených jezuitov. Sú na ňu predpísané vlastné omšové texty. Podľa Milana Hudáčka SJ spoločnosť má približne 70 svätcov a do 200 blahoslavených.
(RP)
