Od septembra 2019 pôsobí náš spolubrat o. Ján Burda SJ na Ukrajine ako kňaz spoločenstva Archa vo Ľvove. Jeho dennodenným poslaním je slúžiť a pomáhať tým, ktorí sú odkázaní na neustálu pomoc iných. Zaslal nám opäť list, v ktorom opisuje svoju prácu v tomto diele.

Drahí naši priatelia – Sláva Isusu Christu!

Ako sa na Slovensku máte? Čo nové? Podľa toho, čo tu čítame v správach asi žijete treťou vlnou kovidu a svojimi každodennými povinnosťami. U nás je to podobné. Ale skôr, než sa dostanem k dnešku, dlžím vám informáciu o tom, čo bolo v lete. Lebo od júla ste o nás nepočuli!

Tak teda leto. V Arche máme takú tradíciu, že prvého augusta sa stacionáre zatvárajú, Druhovia a všetci zamestnanci idú na „mesačnú“ dovolenku. Tí prví väčšinou ostávajú doma v Ľvove, len niektorí majú možnosť ísť k príbuzným na dedinu a len dvaja na ozajstnú dovolenku do Turecka alebo Egypta. Hoci aj Ukrajina má pláže a more (Čierne, od Odesy smerom na východ), podľa mojich informácií k nemu tento rok nik z našich necestoval. Ja by som aj chcel, možno sa mi to budúce leto podarí.

Čas dovoleniek sa zamestnancom skončil 25. augusta. Na tri dni sa zišli v priestoroch seminára v Rudne (mestečko hneď vedľa Ľvova), aby upevnili svoje vzťahy, lepšie sa spoznali (aj s pánom Romanom, ktorý sa pokúsi zastúpiť našu „hospodárku“ Ivanku na materskej dovolenke a Anastasiou, ktorá bude zastupovať na materskej dovolenke asistenta Petra) a zlepšili v komunikačných zručnostiach. Komunikácia bola aj téma tejto trojdňovej formácie. Potom nasledoval upratovací pondelok (každý na svojom stacionári) a spoločný plánovací utorok. No a v stredu prvého septembra sa začal ďalší školský a Archovský rok. Po návrate Druhov na stacionáre bola najčastejšie veta takáto: Я вже так скучав / скучала за майстерньов! Už sa mi tak cnelo za stacionárom! 🙂

September sme začali vo „veľkom štýle“. Už siedmeho sme sa „nalodili“ do archy na kolesách – veľkého autobusu. Ten nás zaviezol do obce Domažyr. Je tam obora – rekonvalescenčné centrum, v ktorom sa momentálne starajú o 29 medveďov s poraneniami alebo ktorí z rôznych príčin nemohli ostať na slobode vo svojom prirodzenom prostredí. Byť spolu, byť v prírode a na čerstvom vzduchu a ešte k tomu vidieť niečo tak zriedkavé ako tieto živé šelmy, to bol jednoducho zážitok! O deväť dní ďalšia spoločná akcia, ďalší výjazd. Tentoraz do mesta Drohobyč. Áno, boli sme tam pred rokom, ale tak sa nám zapáčilo, že sme si cestu, moleben aj obed u otcov baziliánov radi zopakovali. Len namiesto prehliadky centra sme si to tentoraz namierili do miestneho solivaru. Je to v Ukrajine najstarší závod s nepretržitou výrobou. Podľa tradíci tu soľ vyrábajú už od roku 1250! Nedalo sa, aby sme si nejakú nepriniesli domov 😉

Ja som ale v Drohobyči nebol. Bol som doma, na Slovensku, aby som sa mohol stretnúť so svätým otcom Františkom. A keďže ako jezuita som mal to privilégium byť s ním osobne na nunciatúre v Bratislave, on si domov do Vatikánu odniesol list od nášho druha Bohdana a „hlavného ceremoniára“. Aby sa pápežovi ľahšie čítalo, list som preložil z ukrajinčiny (azbuky) do taliančiny. Vďaka tomu vám môžem prezradiť, že v ňom bola túžba a pozvanie. Bohdan namaľoval obraz Karpát a chce ho podarovať pápežovi. Napísal teda: „Pozývam vás na Ukrajinu. Príďte 18. októbra o 11.00 na oslavu mojich narodenín.“ Aké jednoduché 🙂 Ale bola by to bomba, kebyže Svätý Otec na náš Nazaret príde! Sledujte médiá a náš profil na FB, aby ste boli v centre diania. Alebo len aby ste videli naše bežné dni 😉

Po výjazde do solivaru bola hosťom nášho Spoločenstva rodina pána Vincenta z Francúzska. Sami pracujú v Arche, tak chceli vidieť, ako to funguje inde vo svete. K nám prišli svojim autom v rámci „púte“ od Španielska po Litvu. Žiaľ, navštívili len dva naše stacionáre. Mama Kristína a najmladšia dcéra trochu ochoreli, lenže testy potvrdili kovid. A náš Stacionár Nazaret šiel do karantény… Približne v tom čase kovid potvrdili aj rodiny našich Druhov Sofie, Nazara a Andrija. Prví dvaja sa už vrátili na Bdžilky, avšak Andrij, ktorý má výraznú nadváhu, v utorok v nemocnici chorobe podľahol. Ako ošetrovateľ bol pri ňom bratranec Taras, lebo mama Andrija je už veľmi stará, prakticky nemôže chodiť a na kovid ochorela ako prvá. V nemocnici dostal kovid aj Taras, našťastie má uňho len mierny priebeh. Personálu je totiž málo a náš Andrij ako správny druh odmietal nosiť kyslíkovú masku. Modlime sa za všetkých našich známych aj neznámych pacientov toho vírusu a za všetkých zdravotníkov a vedcov, ktorí s nim bojujú už toľké mesiace. Máme nádej, lebo tak, ako sme sa pred letom modlili za Ivanku, teraz môžeme potvrdiť, že chemoterapia zaúčinkovala a Ivanka je doma, pri svojich ôsmych deťoch. Bohu vďaka!

Predposledná nedeľa októbra má prívlastok „misijná“. My tu v Arche v Ľvove sme si vedomí svojej misie. Je to misia lásky, služby a svedectva toho, že hodnota človeka sa nemeria tým, koľko má, ani tým, čo dokáže, ale tým, kým je. Boh zjavuje svoju krásu nielen v dokonalosti ale ešte viac skrze nedokonalosť, v krehkosti a pominuteľnosti. Čas plynie a sveta sa míňa (1 Kor 7,31). Preto sme sa aj tento rok rozhodli poďakovať vám, všetkým našim čitateľom, priaznivcom a podporovateľom za vaše modlitby a iné dary, ktoré nám v tomto roku pomohli v napĺňaní našej misie. Včera sme mali posledný plánovaný spoločný výjazd mimo Ľvov na tento kalendárny rok. Boli sme v Univskej lavre, v monastieri otcov studitov. Úmysel na božskej liturgii aj téma kázne bola „vďačnosť“. Bola to naša osobitná ďakovná Eucharistia za vás, našich podporovateľov. V modlitbe za vás neustávame (Kol 4,2) ako aj sami sa odporúčame do tých vašich (Heb 13,18). Aby sme naše misie lásky a dobra naplnili čo najlepšie. A o tom, čo sa udialo po sv. liturgii vám napíšem nabudúce.

Pán vám všetkým žehnaj, aj vašim drahým!

Zo spoločenstva Archa Ľvov (Лярш-Ковчег Львів)
jer. Ján Burda, SJ
Ľvov, 8. október 2021
A

PS: Ďalšie foto a novinky od nás hľadajte na Facebooku: Larche.Ukraine.Lviv

PPS: Ak nás chcete podporiť aj finančne, môžete tak urobiť s poznámkou: Dar na misie Lvov D

Dar na misie Lvov D
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX

Ďakujeme!