Drahí priatelia Archy, sláva svätému Duchu, ktorého slávne Zostúpenie tento týždeň slávime!
V týchto dňoch si košické parky podmaňuje vôňa kvitnúcich líp, jar neodvratne prechádza do leta a to je znak, že nastal ten správny čas podeliť sa s vami novinkami zo života v našej Arche. Nazval som ju našou, lebo Božím riadením som ju – a vy vďaka týmto listom, spoznali, obľúbili si ju a tak sa stala súčasťou našich životov. Archa v Ľvove je naša, ako sú „naši“ všetci tí, ktorých máme radi, na ich osudoch nám záleží, nosíme ich vo svojich srdciach a modlíme sa za nich. Veď v láske je náš každý človek a celý svet. Čo teda priniesla Arche jar roku 2024?
V prvom rade nových ľudí. Na miesto sekretárky a koordinátorky spoločných akcií za Uľjanu, ktorá odišla za svojim manželom Rickom do USA, prišla Jaryna. Od marca je na polovičný úväzok pracuje nová účtovníčka, pani Anna, keďže pani Haľa sa v lete chystá naplno venovať svojim „dôchodcovským povinnostiam“. Po dlhom čase sa podarilo nájsť aj novú zodpovednú za zásobovanie, údržbu a výrobky, pani Svitlanu, aktívnu šoférku. Stačilo pár týždňov, aby všetci pocítili jej prítomnosť. Riaditeľka sa teší, že už nemusí osobne riešiť každú poruchu a môže sa venovať svojim hlavným povinnostiam. Asistentky na stacionároch sa tešia, že potrebné veci sa k nim dostávajú skôr a začína sa hýbať aj to, čo dlho čakalo na opravu, výmenu a podobne. No a správnu radu posilnila p. Oľja. Vďaka svojmu vzdelaniu a praxi vylepšuje fungovanie ofisu, vymedzujúc úlohy, kompetencie, priority a zodpovednosť jednotlivých zamestnancov. Na stacionároch pokračujú v skúšobných termínoch noví Druzji – Ivanka a Ivan na Bdžilkach, Andrij na Usmiške a najnovšie Vasylyna na Znesinňi. Archa tak po období covidovo-vojnového zmenšovania nabrala smer obnovy a rastu, z čoho sa tešíme. Vyjadrené číselne, Archu dnes tvorí 48 Druhov, 14 asistentov a 9 ofisantov – celkovo 71 členov. Ak by sme zarátali aj 6 členov správnej rady, rodičov našich Druhov, dobrovoľníkov, podporovateľov a blízkych priateľov jednotlivých stacionárov, bolo by to číslo trojciferné. A ako povedala Marička: „Nový Druh na stacionári je vždy výzva. Ale aj zmena a osvieženie. A to je dobre, to je život.“
Do Veľkého pôstu, ktorý na Ukrajine podľa novo-juliánskeho kalendára začal 18. marca, Archa vstúpila Dňom požehnania. Ešte minulý rok sa tento spoločný čas volal Dňom zmierenia. Po 5 rokoch v mojej gescii ho ako kňaz viedol o. Ruslan Hrech. Ale keďže ani naši Druzji ani asistenti nikdy nikomu nič zlé nerobia, niet si čo odpúšťať. Táto „drobná“ zmena od zmierenia k požehnaniu sa všetkým natoľko zapáčila, že odteraz si budeme namiesto tradičného odpustenia do Pôstu vyprosovať Božie a udeľovať naše ľudské požehnanie. Na sviatok Zvestovania Pána sme mali jarmok (predajný stôl) pri chráme Všetkých svätých ukrajinského národa, pri ktorom pôsobí náš stacionár Mryjnyky. Pôstnu duchovnú obnovu pre spojené stacionáre Bdžilky a Mrijnyky viedol v monastieri redemptoristov 28. marca o. Oleh Žarovskyj. Nazaret a Znesinňa mali duch. obnovu 4. apríla s o. Ruslanom u sestier sv. Rodiny. V ten deň v nemocnici zomrel pán Bohdan, básnik a otec nášho Druha – recitátora Romana. Na jeho pohrebe v sobotu 6. apríla preto nemohli chýbať zástupcovia jeho stacionára Nazaret a ďalší členovia Archy. Aj asistenti mali svoju pôstnu duchovnú obnovu. 19. apríla ich pre nich pripravil o. Oleh Kindij, ktorý pokračuje aj v pravidelných mesačných stretnutiach s mamami našich Druhov. Po dlhom čase sa dve asistentky, vedúce stacionárov Bdžilky a Nazaret, Marička a Olesia, zúčastnili kurzu (v jazyku Archy formácie) v zahraničí. Z Krakova leteli do Paríža, aby sa tam 21. – 28. apríla zdokonaľovali, ako byť Together in the Mission. Jar teda prešla v pracovnej atmosfére, prerušovanej sirénami. Druzji na Znesinňi, Mryjnykach a Bdžilkach v rámci arte-terapie namaľovali nové obrazy. Či bude aj ich výstava zatiaľ nevieme. Tradičným zavŕšením očakávania Paschy bolo umývanie nôh na Veľký štvrtok 2. mája.
Aj v našom Domčeku – Vitáňiji (Betánii) boli zmeny. Počas pobytu p. Bohdana v nemocnici v ňom býval Druh Roman, aby mama mohla byť pri jeho otcovi. 26. marca Vitáňiju opustili Druh Dmitro a jeho mama, p. Ľudmila. Bola to ťažká chvíľa, lebo v ten deň boli asi naposledy spolu. Dima odišiel do domu Caritas v meste Stryj, kde sa o neho dokážu najlepšie postarať, keďže okrem mentálneho hendikepu sa jeho noha, zranená črepinami v rodnom Bachmute, ani po 10-tich operáciách nehojí dobre. Mama ostala v Ľvove, v dome paliatívnej starostlivosti pre onkologických pacientov. Jej stav lekári vyhodnotili ako taký, pri ktorom operácia nádoru už nedáva zmysel. Na uvoľnené miesto prišla iná mama s 11-ročným synom z Doneckej oblasti. Sú veľmi vďační, lebo majú blízko do nemocnice, kde po amputácii nohy a poranení ruky a oka leží ich otec, vojak. Zvlášť pre Dimu nastalo ťažké obdobie, pretože si okrem nového prostredia bude musieť zvyknúť na to, že už nebude mať pri sebe nikoho zo svojej dovojnovej minulosti. Po dvoch týždňoch krízy a náročných nocí pre neho ako aj pre personál domu Caritas sa pomaly začal adaptovať na nový život. V apríli ho boli navštíviť riaditeľka Lesia a vedúca Vitanije Olesia. Našli ho v depresii, lebo sa mu snívalo, že jeho mama zomrela. Mama sa však drží a podporuje syna cez telefón.
A ako pokračovala história nového mikrobusu? V marci dostal prvé ukrajinské evidenčné čísla. Na fyzickú osobu. Ak by bol registrovaný priamo na právnickú osobu, vzťahovala by sa naň povinnosť byť v evidencii okresnej vojenskej správy. V apríli bol „darovaný“ Arche, čím sa tejto povinnosti vyhol. Prvú „oficiálnu“ pracovnú cestu absolvoval 15. mája, keď na hajivky priviezol stacionár Znesinňa. Problém je v tom, že náš 63-ročný vodič, p. Jaroslav, má pred šoférovaním nového a drahého mikrobusu bázeň. Nájsť mladšieho šoféra je prakticky nemožné. A nejde o plat, ktorý mu Archa dokáže ponúknuť. Na Ukrajine je totiž nedostatok a už aj na ulici citeľný nepomer mužov a žien. Pri mojej nedávnej ceste do Ľvova som bol prekvapený, ako málo áut stretávam, hoci som tam šiel počas pracovného dňa. Kto nemusí, ten nikam nejde, aby ho náhodou nestretla hliadka, neodviedla na vojenskú správu a tam nedostal povolávací rozkaz do armády. Únava a bolesť z ruskej agresie proti Ukrajine je citeľná prakticky všade. Potrebujete šoféra? Elektrikára? Nejakého iného majstra? Máte veľmi malú šancu, že niekoho nájdete a príde k vám. Mužov, čo majú 3 a viac detí alebo sú starší ako 60 rokov nie je tak veľa, aby dokázali uspokojiť potreby. Ostatní nechcú riskovať. A Rusi stále útočia. Od marca, kedy začali intenzívne a opakované nálety na elektrárne, zásobníky plynu a transformátorové stanice (energetickú infraštruktúru) už de-facto zničili všetky vodné (na riekach Dnipro a Dnister) a 4 tepelné elektrárne (Burštyn – 152 km vzdušnou čiarou od hraníc SR, Tripiľsk – 39 km južne od centra Kijiva, Zmijiv – 50 km južne od Charkiva, Ladyžyn – 70 km od Moldavska). Ukrajina prišla o 8 GWt výrobnej kapacity. Vďaka prepojeniu z Poľskom, Rumunskom a Slovenskom síce môže dovážať energiu zo Západu, technicky však najviac 1,7 GWt. Vláda 8. mája zriadila komisiu „Na prípravu vykurovacej sezóny 2024/25“ a začala s odstávkami dodávok elektriny pre podniky aj obyvateľstvo. Aj Ľviv je rozdelený na zóny, v každej sú podľa týždňovej schémy 8-hodinové úseky s dodávkou elektriny, potom 2 hodiny bez nej a (ak je potreba) ešte ďalšie 2 bez. V tom čase si teda neoperiete v práčke, neohrejete v mikrovlnke, nevyveziete sa výťahom… A tento „nový normál“ bude trvať minimálne dva roky. Pre ilustráciu, 3 bloky atómovej elektrárne v Mochovciach dodávajú výkon 1,5 GWt. Ukrajine teda Rusi zničili viac než 5 takýchto elektrární. Celkovo rakety a drony poškodili všetky tepelné elektrárne, spolu takmer 800 energetických objektov. Môj laický názor je, že ak teraz, v lete, keď slnečné elektrárne pracujú na plný výkon, musí dochádzať k vypínaniu spotrebiteľov, v zime môžeme čakať novú vlnu utečencov. Nebudú ani tak utekať pred bombami ako pred mrazom a tmou. Hoci front bude stále 900 kilometrov ďaleko a ukrajinský generálny štáb eviduje už 496 370 likvidovaných (zajatých, zranených alebo zabitých) okupantov. Stále je to málo na to, aby sa Putin vzdal svojej túžby dobyť cudzí štát a násilím si podmaniť národ, ktorý ho má prinajlepšom za teroristu.
Ale nech sa tento list nekončí slovami o vojne. V máji som bol štyri dni v Ľvove. Arche patrila väčšina môjho času tam. Moje „objavenie sa“ uprostred hajivkového kola na lúke bolo pre Druhov obrovské prekvapenie. Foto č.17 je práve z toho momentu. V drevenej cerkvi som potom slávil Moleben k Presvätej Bohorodičke a po ňom požehnal nový mikrobus. Na ďalší deň som s Bdžilkami slúžil ročnú sv. liturgiu za zosnulého Druha Myrona. Navštívil som aj každý stacionár, kde som od našej košickej jezuitskej komunity odovzdal balíčky chutného pečiva a „nanuk“ (vo forme bankoviek) pre každého. A ako „odborný konzultant“ som mal aj stretnutie s projektantom budúcej centrály Archy, o ktorej snívame a dúfame postaviť po skončení vojny a víťazstve Ukrajiny nad okupantmi z východu. O koncepcii tohto projektu vám viac napíšem v niektorom z budúcich listov. Odovzdal som aj 800 eur od vás, slovenských dobrodincov. Mali by poslúžiť na vypratanie bytu, ktorý Archa získala ako dedičstvo po Druhovi Andrijovi. Je však v neobývateľnom stave a bude potrebovať veľkú investíciu do prestavby bytového jadra. Ak by ste vedeli o nejakých sponzoroch, dajte mi vedieť. No a neplánovane som si stihol vypočuť aj niekoľko veľmi bolestných príbehov z frontu či odvodových komisií. Vojna, ktorá trvá už dlho, tu zatieňuje všetko. Hoci sa domáci snažia žiť „normálny život“, o čom svedčia fotografie maturantov či nevesty, je to náročné. Veľmi vás veľmi prosím, aby ste neustávali vo svojich modlitbách za Archu, za Ukrajinu, za mier na celom svete a v každom ľudskom srdci. Verím, že práve toto je ten kapitál, ktorý nebeský Otec potrebuje investovať do obrátenia tých, ktorí sa rozhodli slúžiť zlu. Veľká vďaka vám všetkým!
Слава Ісусу Христу – Sláva Isusu Christu!
Ján Burda, SJ
donedávna duchivnyk spoločenstva Archa Ľviv (Лярш-Ковчег Львів)
22. mája 2024
Váš prípadný príspevok na činnosť Archy v Ľvove posielajte na účet:
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX
s poznámkou: Dar na misie Lviv – ĎAKUJEME
