Myslím, že nám bolo spolu celkom dobre. Tradícia sa zachovala. A s ňou aj dobré zvyky jezuitov. Dnes 30. mája 2020 dopoludnia sa zo siedmych komunít na Slovensku zišlo 25 mužov, ktorí prosia už nielen za nové povolania, ktoré sú čoraz vzácnejšie. Začínajú putovať a prosiť, aby sa zachovali aj tie staré – tie ich vlastné povolania, ktoré sú ešte vzácnejšie. Prečo vzácnejšie? Lebo už trvajú dosť rokov.
Stretli sme sa, aby sme načerpali. Aby sme mysleli aj na seba a nato, čo budeme spolu robiť. A máme sa preto obrátiť. Tak pravoverne, v biblickom zmysle slova. A k tomu, ako sme uvažovali spoločne, potrebujeme aj iných. Námaha bude celoživotná. Komunita snáď nápomocná. A to všetko má slúžiť ako základ pre naše poslanie.
Všimli sme si naše jezuitské preferencie, ktoré vlastne nie sú naše. Sú to preferencie celej Cirkvi. Ich počiatky sa zrodili dávno. Na 2. Vatikánskom koncile, ak nie ešte skôr. A ešte by toho bolo veľa, čo rozprávať. Vďaka Jakubovi – nemusím písať jeho priezvisko, veď máme len jedného, sme sa dozvedeli veci známe aj neznáme. O tom, v čom sa nachádzame (Univerzálne apoštolské preferencie 2019) a aj o tom, čo nás čaká (Ignaciánsky jubilejný rok 2021).
Po plodnej diskusii za okrúhlym, sme zasadli za dlhý stôl. Ako „los companeros“ spoločníci. A jedli sme spolu nielen chlieb, ale aj mäsko z pečeného zvieraťa. Snáď bude aj na nejakej fotke. K tomu potom iné dobroty pri dobrej muzike.
Vďaka ti, Dobrotivý, za tieto dary (to už povedal, či ešte len povie každý individuálne), ktoré sme dnes prijali. Hlavne za Eucharistiu, z ktorej žijeme. Spomeniem ešte, že ju slávil náš nový provinciál P. Jozef Šofranko SJ a kázal nový a vlastne jediný diakon Martin Benko SJ, ktorý sa aj potrápil, lebo v tom našom kruhu mal vlastne premiéru. A samozrejme vďaka aj mne 😀 a mojím spolupracovníkom.
Verím, že nám ešte neraz bude dobre. Spolu.
Peter Sabol SJ
