Generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej páter Arturo Sosa SJ svojím listom z 19. februára 2019 vyhlásil nové Univerzálne apoštolské preferencie Spoločnosti Ježišovej. Ide o 4 kľúčové apoštolské preferencie jezuitov na roky 2019 až 2029. Ako píše vo svojom liste páter Sosa, tieto univerzálne apoštolské preferencie sú „ovocím voľby“ medzi viacerými dobrými možnosťami. Ako také sú výsledkom 16 mesačného procesu rozlišovania celej Spoločnosti Ježišovej na jej rozličných úrovniach. Na konci tohto procesu boli pápežovi Františkovi predstavené tieto štyri apoštolské preferencie:
1. Ukazovať cestu k Bohu prostredníctvom Duchovných cvičení a rozlišovania
2. V poslaní zmierenia a spravodlivosti kráčať s chudobnými, s ľuďmi odsunutými na kraj spoločnosti a s tými, ktorých dôstojnosť bola pošliapaná
3. Sprevádzať mladých ľudí v stvárňovaní budúcnosti naplnenej nádejou
4. Spolupracovať v starostlivosti o náš spoločný domov
Svätý Otec potvrdil Apoštolské preferencie svojim listom z dňa 6. februára 2019. Na margo procesu rozlišovania, pápež František oceňuje, že, „to bolo dynamické rozlišovanie, a nie niečo knižné či laboratórne“. V liste sa okrem iného uvádza, že „vybrané preferencie sú navyše v súlade s aktuálnymi apoštolskými prioritami Cirkvi, vyjadrenými prostredníctvom riadneho magistéria pápeža, synod a biskupských konferencií, predovšetkým vychádzajúc z Evangelii gaudium.“ Nové apoštolské preferencie takto ukazujú smer pre Spoločnosť Ježišovu v jej snahe ponúknuť to čo slúži väčšej Božej službe a univerzálnejšiemu dobru.
Provincialát Spoločnosti Ježišovej na Slovensku: 19. február 2019
List pápeža Františka generálnemu predstavenému jezuitov:
Najdôstojnejšiemu pátrovi Arturovi Sosovi SJ, generálnemu predstavenému Spoločnosti Ježišovej
Drahý brat, ďakujem za tvoj list zo 17. januára a za rozhovor, ktorý sme mali v tejto súvislosti. Proces, ktorým sa Spoločnosť dopracovala k univerzálnym apoštolským preferenciám na najbližšie roky bol kráčaním, to znamená, že výber z rozličných apoštolských možností ju uviedol do pohybu. Táto skutočnosť ma potešuje, bolo to dynamické rozlišovanie, a nie niečo knižné či laboratórne, čo by naopak nebolo ozajstným rozlišovaním. Štyri vybrané preferencie sú navyše v súlade s aktuálnymi apoštolskými prioritami Cirkvi, vyjadrenými prostredníctvom riadneho magistéria pápeža, synôd a biskupských konferencií, predovšetkým vychádzajúc z Evangelii gaudium. Prvá preferencia je kľúčová, pretože predpokladá ako základnú podmienku vzťah jezuitu s Pánom, osobný a komunitný život modlitby a rozlišovania. Odporúčam ti, aby si vo svojej službe generálneho predstaveného na tomto nástojil. Bez tohto postoja modlitby ostatné nefunguje. Vďaka za túto prácu, ktorú odobrujem a potvrdzujem ako misiu. Prosím, neprestávaj sa za mňa modliť. Ja tak robím za vás a Spoločnosť. Nech ťa Ježiš žehná a Svätá Panna ochraňuje. Bratsky,
Vo Vatikáne, 6. februára 2019
UNIVERZÁLNE APOŠTOLSKÉ PREFERENCIE
Ukazovať cestu k Bohu prostredníctvom Duchovných cvičení a rozlišovania
Sme svedkami toho, ako súčasná sekulárna spoločnosť nástojčivo vyzýva Cirkev, aby ohlasovala evanjelium. Ako veriaci vnímame naliehavú potrebu prekonať tak nové sekularizmy, ako aj nostalgiu za kultúrnymi prejavmi minulosti. Rozhodli sme sa spolupracovať s Cirkvou na tom, aby sme vnímali sekulárnu spoločnosť ako znamenie čias, ktoré nám dáva príležitosť obnoviť našu prítomnosť v srdci ľudských dejín. Zrelá sekularizovaná spoločnosť nám otvára priestor pre vnímanie viacrozmernosti ľudskej slobody, osobitne náboženskej slobody. V zrelej sekulárnej spoločnosti jestvujú podmienky pre vznik okolností, čo vedú k osobným náboženským procesom, ktoré sú nezávislé od sociálneho alebo etnického tlaku a umožňujú ľuďom klásť si hlboké otázky a slobodne sa rozhodovať pre nasledovanie Ježiša, patriť do cirkevného spoločenstva a prijať kresťanský životný štýl v sociálnej, ekonomickej, kultúrnej aj politickej sfére.
Duchovné cvičenia svätého Ignáca z Loyoly sú privilegovaným nástrojom na to, aby sa život a konanie Pána Ježiša sprítomňovalo v rozličných sociálnych kontextoch súčasného sveta. Preto sme sa rozhodli získať hlbšiu skúsenosť duchovných cvičení, aby nás viedli k osobnému a komunitnému stretnutiu sa s Kristom, ktorý nás pretvára. Zároveň sme sa rozhodli ponúknuť duchovné cvičenia toľkými spôsobmi, ako je len možné, aby sme čím viacerým ľuďom, predovšetkým mladým, ponúkli príležitosť využiť ich na začatie alebo prehĺbenie nasledovania Krista. Skúsenosť duchovných cvičení a spirituality z nich vychádzajúcej uprednostňujeme pri ukazovaní cesty k Bohu prostredníctvom záväzku podieľať sa na vykupiteľskom poslaní Ježiša Krista v dejinách. Rovnako sme sa rozhodli podporovať rozlišovanie ako bežný návyk tých, ktorí sa rozhodli nasledovať Krista. Záväzkom Spoločnosti Ježišovej je praktizovanie a šírenie duchovného rozlišovania – tak osobného, ako aj spoločného – ako riadneho spôsobu pri rozhodovaní, vedeného Duchom Svätým v našom živote, v našich apoštolských prácach a cirkevných spoločenstvách. Toto je rozhodnutie nechať sa viesť Duchom Svätým pri hľadaní a nachádzaní Božej vôle. Prostredníctvom nášho spoločného rozlišovania o apoštolských preferenciách sme zakúsili obnovu v našom spôsobe postupovania. Preto sme sa rozhodli urobiť bežným používanie duchovných rozhovorov a rozlišovania pri implementácii našich preferencií na všetkých stupňoch životného poslania Spoločnosti.
Chceme sa s ostatnými deliť o najpodstatnejší objav nášho života, konkrétne, že rozlišovanie a duchovné cvičenia sv. Ignáca ukazujú cestu k Bohu. Musíme nasledovať volanie prehĺbiť svoje poznanie ignaciánskej spirituality aj skúsenosť s ňou a chceme to urobiť prežívaním viery, ktorá je vtelená a pevná; viery živenej blízkym vzťahom k Bohu, ktorá je ovocím života modlitby; viery, ktorá vstupuje do dialógu s inými náboženstvami a všetkými kultúrami. Naša viera sa prejavuje v činnosti spravodlivosti a zmierenia, pretože vychádza z Ukrižovaného a Vzkrieseného, ktorý nás vedie k ukrižovaným tohto sveta tak, aby sme mohli prinášať nádej v novom živote, ktorý nám dáva Pán. Našou vlastnou je viera, ktorá sa prežíva v komunite a takto sa stáva svedectvom Nádeje.
V poslaní zmierenia a spravodlivosti kráčať s chudobnými,
s ľuďmi odsunutými na kraj spoločnosti a s tými, ktorých dôstojnosť bola pošliapaná
Ako spoločníci v poslaní zmierenia a spravodlivosti sme sa rozhodli kráčať s jednotlivcami a spoločenstvami ľudí, ktorí sú zraniteľní, vylúčení, marginalizovaní a ľudsky ožobráčení. Zaväzujeme sa kráčať s obeťami zneužívania moci, zneužívania svedomia a sexuálneho zneužívania; s vyhnancami tohto sveta. So všetkými tými, ktorých biblická tradícia pozná ako chudobných zeme, na plač ktorých Pán odpovedá svojím vyslobodzujúcim vtelením. Nevyhnutnou podmienkou toho, aby sme sa stali spoločníkmi „na ceste“ Ježišovým spôsobom, je okrem blízkosti k chudobným „ohlasovať jeho evanjelium nádeje mnohým chudobným, ktorí obývajú tento náš dnešný svet“. Priblížiť sa chudobným znamená vyjsť na ľudské periférie a k ľuďom na okraji spoločnosti, prijať ich štýl života a práce primerane situácii, aby sa naše sprevádzanie stalo dôveryhodným. Aby sme dosiahli tento cieľ, zaväzujeme sa na všetkých úrovniach Spoločnosti rozlíšiť, kto sú medzi nami najzraniteľnejší a vylúčení, a nájsť spôsob, ako kráčať blízko nich.
Cesta, po ktorej chceme s chudobnými kráčať, je podporovanie sociálnej spravodlivosti a zmena ekonomických, politických a sociálnych štruktúr, ktoré vytvárajú nespravodlivosť; táto cesta je nevyhnutným rozmerom vzájomného zmierenia sa jednotlivcov, ľudí a ich kultúr navzájom, s prírodou a s Bohom. Osobitné miesto v našom záväzku voči zmiereniu a spravodlivosti vo všetkých ich rozmeroch má starostlivosť o domorodých obyvateľov, ich kultúru a ich základné práva.
Potvrdzujeme náš záväzok starať sa o migrantov, vysídlených ľudí, utečencov a obete vojny aj obchodovania s ľuďmi. Podobne sme odhodlaní brániť kultúru i dôstojnú existenciu domorodých obyvateľov. V nadväznosti na to budeme naďalej pomáhať pri vytváraní podmienok pohostinnosti a sprevádzať všetkých týchto ľudí v procese ich integrácie do spoločnosti a podporovať obranu ich práv. Chceme prispieť k posilneniu politickej demokracie poskytovaním dobrej občianskej formácie, osobitne medzi tými, ktorí sú na najnižších poschodiach sociálnej pyramídy. Podporovaním sociálnych organizácií, ktoré sa venujú hľadaniu spoločného dobra, chceme pomôcť čeliť zhubným následkom rozličných foriem „neo-liberalizmu“, fundamentalizmu a populizmu.
Zaväzujeme sa pomáhať eliminovať zneužívanie v rámci Cirkvi, ako aj mimo nej, usilovať sa o zaručenie toho, aby sa patrične načúvalo a pomáhalo obetiam, aby sa zadosťučinilo spravodlivosti a aby sa uzdravili zranenia. Tento záväzok zahrňuje prijatie jasných postupov na prevenciu zneužívania, stálu formáciu tých, ktorým je zverené poslanie, a skutočné úsilie identifikovať sociálne pôvody zneužívania. Takto chceme účinne podporovať kultúru, ktorá chráni všetky zraniteľné osoby, osobitne mladistvých.
Pridávame sa k mnohým iným ľuďom a inštitúciám v podpore kultúry pohostinnosti a v obhajovaní práv detí a iných, ktorí sa stali zraniteľnými vďaka zmene sociálnych štruktúr. Sprevádzať ožobráčených od nás vyžaduje zlepšiť naše štúdiá, našu analýzu a reflexiu, aby sme do hĺbky pochopili ekonomické, politické a sociálne procesy, ktoré vyvolávajú takúto veľkú nespravodlivosť. Rovnako musíme prispieť k vypracovaniu alternatívnych modelov. Zaväzujeme sa podporovať proces globalizácie, ktorý uznáva mnohorakosť kultúr ako poklad ľudstva, ochraňuje kultúrnu rôznorodosť a podporuje vzájomnú kultúrnu výmenu.
Sprevádzame chudobných inšpirovaní našou vierou v Boha, Otca milosrdenstva, ktorý nás pozýva osvojiť si zmierenie ako základ nového ľudstva.
Sprevádzať mladých ľudí v stvárňovaní budúcnosti naplnenej nádejou
Synoda biskupov z roku 2018 priznala mladým ľuďom a ich situácii rozhodujúce miesto, z ktorého sa Cirkev usiluje vnímať a rozlišovať pôsobenie Ducha Svätého v súčasných ľudských dejinách. Chudobní a mladí sú doplňujúcim sa a navzájom súvisiacim locus theologicus. Mladí ľudia, z ktorých väčšina patrí medzi chudobných, čelia veľkým problémom v našom dnešnom svete, medzi ktoré patria obmedzené pracovné možnosti, ekonomická nestabilita, narastajúce politické násilie, rozličné formy diskriminácie, neustále zhoršovanie sa životného prostredia a iné neduhy, a to všetko im sťažuje nachádzanie zmyslu života a približovanie sa k Bohu.
Mladosť je fázou ľudského života, keď jednotlivci robia základné rozhodnutia, ktorými sa včleňujú do spoločnosti, hľadajú spôsob, ako dať význam svojmu bytiu, a uskutočňujú svoje sny. Sprevádzaním mladých ľudí v tomto procese, tým, že ich budeme učiť rozlišovať a deliť sa s nimi o Dobrú zvesť Ježiša Krista, im môžeme ukázať, že cesta k Bohu vedie cez solidaritu s ľuďmi a vytváraním spravodlivejšieho sveta.
Mladí ľudia pokračujú v otváraní sa budúcnosti s nádejou, že si vybudujú dôstojný život v zmierenom svete, ktorý je v harmónii so životným prostredím. Je to mládež, ktorá nám zo svojej perspektívy môže pomôcť lepšie pochopiť epochálnu zmenu, ktorú práve prežívame, a jej novosť naplnenú nádejou. Dnes sú mladí ľudia hlavnými protagonistami antropologickej zmeny, ktorá sa odohráva cez digitálnu kultúru našej doby a otvára ľudstvo novej dejinnej etape. Žijeme časy zmeny, z ktorej povstane nové ľudstvo a nový spôsob budovania ľudského života v jeho osobnej a sociálnej dimenzii. Mladí ľudia sú nositeľmi tejto novej formy ľudského života, ktorá môže vďaka skúsenosti stretnutia sa s naším Pánom Ježišom nájsť svetlo na cestu spravodlivosti, zmierenia a mieru.
Apoštolské diela Spoločnosti Ježišovej môžu byť dôležitým príspevkom k vytváraniu a udržaniu priestorov, ktoré sú otvorené mladým ľuďom v spoločnosti a Cirkvi. Naše diela sa snažia byť priestormi, ktoré sú otvorené kreativite mládeže, priestormi, ktoré podporujú stretnutie sa s Bohom života, tak ako ho zjavil Ježiš, a prehlbujú kresťanskú vieru mladých. Podobné priestory by mali pomôcť mladým ľuďom rozlíšiť cestu, na ktorej môžu dosiahnuť šťastie a prispieť tak k radosti celého ľudstva.
Mladí ľudia prežívajú napätie medzi príťažlivosťou kultúrnej homogénnosti a prejavovaním sa medzikultúrnej ľudskej spoločnosti, ktorá je obohacovaná diverzitou a rešpektuje ju. Logika trhovej ekonomiky vedie k homogénnosti, ale mladých ľudí naopak nadchýna na rôznorodosť, ktorá je v súlade s praktizovaním pravej slobody a otvára kreatívne priestory, ktoré prispievajú k vzniku humánnej, medzikultúrnej spoločnosti. S týmto východiskovým postojom sa môžu venovať budovaniu kultúry bezpečia, ktorá zaručuje zdravé prostredie pre deti aj mladých ľudí a vytvára podmienky, ktoré umožňujú naplno rozvinúť ich ľudský potenciál.
Sprevádzať mladých ľudí od nás vyžaduje autenticitu života, duchovnú hĺbku a ochotu deliť sa o životné poslanie, ktoré dáva zmysel tomu, kým sme a čo robíme. Ak to získame, budeme schopní naučiť sa spolu s mladými nachádzať Boha vo všetkých veciach aj v našich poslaniach a apoštolátoch, budeme im vedieť pomôcť hlbšie prežiť toto obdobie ich života. Sprevádzanie mladých ľudí nás privádza na cestu osobného, komunitného a inštitucionálneho obrátenia.
Spolupracovať v starostlivosti o náš spoločný domov
V encyklike Laudato Sì nám pápež František pripomína, že všetky ľudské bytosti majú spoločnú zodpovednosť starať sa o stvorenie, ktoré mnohí ľudia považujú za „matku zem“. „Táto sestra protestuje proti zlu, ktoré jej spôsobujeme nezodpovedným používaním a zneužívaním dobier, ktoré do nej vložil Boh. (…) Preto medzi najopustenejšími a najviac zneužívanými úbožiakmi je naša sužovaná a devastovaná zem, ktorá ‚vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach‘ (Rim 8,22).“
Poškodenie zeme je ublížením tým najzraniteľnejším, akými sú domorodí obyvatelia, farmári, ktorí sú nútení opustiť svoje domovy, a obyvatelia mestských periférií. Zničenie životného prostredia spôsobené dominantným ekonomickým systémom škodí viacerým generáciám: nielenže sa dotýka tých, čo bývajú na zemi, osobitne najmladších, ale podmieňuje a ohrozuje aj život budúcich generácií.
Pri uvažovaní, kto sme a aké prostriedky máme, sme sa rozhodli spolupracovať s inými na budovaní alternatívnych modelov života, ktoré sú založené na rešpektovaní stvorenia a na udržateľnom rozvoji schopnom produkovať dobrá, ktoré, ak sa spravodlivo rozdelia, zaručujú slušný život pre všetky ľudské bytosti na našej planéte. Nadčasové zachovanie podmienok pre život na našej planéte je ľudskou povinnosťou, ktorá je eticky a duchovne nesmierne dôležitá. Naša spolupráca by mala zahŕňať ako účasť na snahách do hĺbky analyzovať problémy, tak aj podporu reflexie a rozlišovania, čo nás bude viesť k rozhodnutiam, ktoré pomáhajú zahojiť už spôsobené rany voči krehkej ekologickej rovnováhe. Osobitne máme obavy o oblasti, ktoré sú rozhodujúce pre udržanie život umožňujúcej prirodzenej rovnováhy, ako napríklad oblasť Amazónie, povodí riek v Kongu, Indii a Indonézii a rovnako rozľahlé otvorené moria. Starostlivosť o prírodu je forma opravdivého uctievania Božieho stvoriteľského konania. Na to, aby sa zamedzilo ďalšie poškodzovanie, rovnako aj na zmenu životného štýlu, aby sa dobrá stvorenia využívali pre blaho všetkých, sú nevyhnutné dôležité rozhodnutia. Chceme byť aktívne prítomní v tomto procese.
Laudato Sì nám všetkým pripomína, že „základný postoj sebatranscendencie, ktorý rozbíja izolované a egocentrické vedomie, je koreňom, ktorý umožňuje starostlivosť o druhých a o životné prostredie a z ktorého vyrastá morálna reakcia, nevyhnutná na uvažovanie o dosahu, ktorý má každý čin a každé osobné rozhodnutie na naše okolie“. Z toho logicky vyplýva, že kresťania potrebujú „ekologickú konverziu, ktorá vedie k tomu, že umožníme, aby sa vo vzťahoch so svetom, ktorý nás obklopuje, prejavili všetky dôsledky nášho stretnutia s Ježišom. Povolanie strážiť Božie dielo je podstatnou súčasťou cnostného života.“
Je preto potrebné vystúpiť zo seba samého a láskyplne sa starať o všetko, čo je dobré pre druhých. Model ľudského života, ktorý je zmierený so stvorením, nebude možný, ak nebudeme schopní prelomiť individualizmus a pasivitu.
Obrátenie pre nás jezuitov a našich spoločníkov v poslaní sa začína zmenou životných návykov, ktoré sú určované ekonomickým a kultúrnym systémom založeným na konzume neopodstatneného množstva dobier. Slová pápeža Františka nás povzbudzujú: „Je naozaj veľmi šľachetné vziať na seba úlohu starostlivosti o stvorenie malými každodennými skutkami a je obdivuhodné, že výchova je schopná motivovať tak, že prispeje k vytvoreniu vlastného životného štýlu.“
