Vo Francúzsku prednedávnom zarezonoval najnovší hudobný počin známeho textára a speváka Grand Corps Malade. Ten v súvislosti s koronavírusom napísal a nahral pieseň s názvom Effets secondaires (Vedľajšie účinky). Jej text je silnou kritikou súčasnej, najmä západoeurópskej spoločnosti. Francúz v nej spieva o ľudskom zhone, nezdravých ambíciách, pošliapaných a zrelativizovaných hodnotách. Spomína takisto neľútostné vykorisťovane najslabších, ľudskú malosť, naše otrasené istoty, ale aj solidaritu a spomalenie, aké svet už dávno nezažil. Inými slovami, spieva o všetkom tom, čo sme si počas uplynulých mesiacov ako jednotlivci i spoločnosť uvedomili.
Iste, súčasnú krízu si nik z nás neželal a ešte stále sa zdá byť priskoro na nejaké závery. Počas posledných dvoch-troch mesiacov si však nepochybne väčšina ľudí uvedomila to, čo vyjadril Tomáš Halík v jednom zo svojich článkov: „Náš svet je chorý. Nemyslím tým len pandémiu koronavírusu, ale stav našej civilizácie, ako sa ukazuje skrz tento globálny fenomén“. Chorobu nášho zhonu a povrchnosti paradoxne odhalila mikroskopická choroba.
Výraz „vedľajšie účinky“ prirodzene evokuje čosi neželané a negatívne. Vedľajšie účinky súčasnej krízy ako spomalenie a zastavenie sa, o ktorých spieva francúzsky umelec, sa však paradoxne môžu stať pre všetkých ľudí dobrej vôle – veriacich či hľadajúcich, mladých i starých, – pozvaním k tomu, aby sme si spoločne uvedomili, že najhlbším zmyslom každej krízy je pozvanie k novému a lepšiemu začiatku.
Francúzsky spevák si v závere svojej piesne kladie otázku, čo zostane z toho všetkého, čo sme sa naučili, keď sa táto kríza skončí? Ak si na ňu každý z nás vo svojom vnútri dokáže úprimne odpovedať a vedľajšie účinky koronavírusu pretrvajú v našich životoch i po ukončení krízy, ako jednotlivcov, spoločnosť i Cirkev nás čakajú lepšie a autentickejšie zajtrajšky. A spolu s nimi a v nich aj zrelšia viera v Toho, ktorý túži stretnúť každého človeka a prihovára sa mu za každých okolností.
Samuel Jackanič SJ
Foto: globalist.it
