Akcia 365 na júl 2021

Vstupujeme do prázdnin, ktorých slobodné možnosti limituje pandémia. Akcia 365 nás svojou úvahou prenesie do vatikánskych múzeí, odkiaľ je veľa diel aj na internete a môže poslúžiť do budúcna aj dobrou inšpiráciou ako využiť voľný čas v Ríme.

Milí priatelia!

Jednou z dobrých príležitostí ako sa v čase dovoleniek vo večnom meste o bohatiť aj spoločensky a historicky je navštíviť vatikánske múzeá, ktoré sú silným zdrojom informácií o históri i Cirkvi v Ríme Návštevníci prejdú z miestnosti do miestnosti až sedem kilometr ov dlhou stopou dejín pápežstva ako aj náboženských vzťahov s pa novníckymi rodmi vo svete , čím možno spoznať aj menej znám e kapitoly z dejín C irkvi. V múzeách sa nachádzajú vzácne diela svetových umelcov a prehliadka sa rozdeľuje do niekoľkých častí . Najobľúbenejšia je Rafaelova sieň s freskami a dokonalá Sixtínsk a kaplnka s Michelangelovým Stvorením sveta. Múzeum vzniklo na podnet pápeža Júlia II., ktorý bol veľkým obdivovateľom umenia. O cenné diela svojej zbierky sa chcel podeliť aj s ostatými ľuďmi, preto na začiatku 16. storočia otvoril prehliadku časti jeho vzácneho depozitu. Expozícia bola iba dočasná. Prvú permanentnú výstavu sprístupnili až o dve storočia neskôr.

Múzeum ako systematická história

V priestoroch múzea sa nachádza množstvo predmetov so sakrálnou tematikou, ale aj iných vzácnych artefaktov, ktoré pochádza jú z o starobylého Egypta . Nájdeme tu kópie rímskych a gréckych diel a antické starožitnosti novoveké tapisérie, historické mapy i obrazy svätých z mladších dôb . Výtvarné umenie nám zachytáva aj históriu Cirkvi. Námetom výtvarnej zbierky v Konštantínovej sieni je legenda o zjavení sa kríža cisárovi Konštantínovi pred bitkou pri Mulvijskom moste. Konštantínovi sa v predvečer bitky s proticisárom Maxentiom na nebi objavil kríž s gréckym nápisom „Εν τούτ ῳ νίκα“ („V tomto znamení zvíťazíš“). Umelec zachytil uvedený moment pohľadom do cisárovho vojenského tábora, kde všetci dvíhajú zrak dohora na otvorené nebo, na ktorom sa na presvetlenom mraku objavil žiariaci kríž pridržiavaný trojicou anjelov. Maľba Giulia Romana z rokov 1520-1524 zachytáva priamu vojenskú akciu, neúprosnú bojovú zrážku medzi cisárskymi vojskami. Bitka sa skončila Konštantínovým víťazstvom a Maxentius, topiaci sa v rieke Tiber, bol porazený. Ďalšie dielo s názvom Dar Ríma vzniklo v rokoch 1520-1524 zásluhou Gianfrancesca Penniho alebo Giulia Romana. Odohráva sa vo vnútri starej svätopeterskej baziliky, kde diváka upúta cisár Konštantín I. a pápež Silvester I. Cisár symbolicky odovzdáva darom pápežovi mesto Rím, ktoré predstavuje zlatá soška v jeho rukách. Akt darovania mesta je vlastne predobrazom súčasnosti, kedy Rím je pápežským sídlom.

Sixtínska kaplnka

Sixtínska kaplnka patrí k najznámejším a turistami naj vyhľadáv anejší m miestam v Ríme. Mnohým veriacim je známa ako miesto kde sa konajú konkláve zasadania kardinálov, ktorí volia nového pápeža. Priestor kaplnky na pravej strane vyzdobili renesanční sochári Mino da Fiesole, Giovanni Dalmata a Andrea Bregno. Sixtínska kaplnka je preslávená predovšetkým freskovou výzdobou stien a stropu. Na bočných stenách je po šesť veľkých obrazov s výjavmi zo života Ježiša Krista a Mojžiša, maľovaných toskánskymi a umbrijskými maliarmi Pinturicchiom, Sandrom Botticellim, Cosimom Rosellim v rokoch 1481-1482. Práce na nástenných maľbách trvali sotva jedenásť mesiacov. Maliarov povolali do Ríma až potom keď vytvorili vzorky fresiek, aby boli vyhodnotené odbornou komisiou, ktorú menoval pápež. Po kladnom ohodnotení predlôh umelci dostali v októbri 1481 objednávku na vytvorenie celej série príbehov zo Starého a Nového zákona. Výtvarné scény začínali pri oltárnej stene a o polstoročie ustúpili Michelangelovmu dielu, ktorého pozval pápež ozdobiť Sixtínsku kaplnku. Medzi Michelangelom a pápežom Júliom II. prebiehali neustále spory. Michelangelo narážal na neuveriteľnú náladovosť pápeža i jeho námietky proti umelcovým predstavám o stvárnení biblických motívov. Pápež chcel vidieť na klenbe kaplnky dvanásť apoštolov, no Michelangelove predstavy boli úplne iné. Umelec si napokon svoje predstavy presadil a rozhodol sa pre maľby vychádzajúce z knihy Genezis: Stvorenie sveta – Boh Otec tvoriaci svet a prvých ľudí vznášajúci sa nad vodami až po potopu, pri ktorej sa za chránil iba Noeho koráb. Príbeh stvorenia sa akoby zjavoval na oblohe a ignoroval architektúru stropu s jeho klenbami a povalami. Celkovo je strop ozdobený osemdesiatimi dvoma maľbami jedinečne skombinovanými do harmonicky a kompozične uceleného celku. Vyvrcholením interiérovej výmaľby kaplnky je Michelangelova freska Posledný súd na čelnej stene. Podľa hodnotenia odborníkov sa jeho freska radí k jedným z najveľkolepejších diel v dejinách maliarstva.

Umelecké bohatstvo bolo počas pandémie v čase lockdownu uzatvorené. Od 3. mája 2021 sú Vatikánske múzeá znovu sprístupnené. Publikačná činnosť sa vôbec nezastavila a všetky výskumné činnosti oddelení, reštaurátorská činnosť, dielne a laboratóriá pracujú na ďalej. Zaviedol sa rozsiahly prístup nielen k webovým stránkam, ale aj k našim sociálnym kanálom, akými sú You Tube a Instagram. Riaditeľka Vatikánskych múzeí Barbara Jatta zdôrazňuje, že sociálne média sa stali vynikajúcim prostriedkom, ktorý funguje veľmi dobre aj počas prísneho lockdownu a aj touto cestou mohli po slúžiť poznávať diela, ktoré v priebehu stáročí vytvárala ľudská i náboženská viera.