Cirkev na Slovensku vykročila synodálnou cestou na pozvanie pápeža Františka. Tejto téme sa venuje aj úvaha Akcie 365. Radi by sme čitateľov pozvali k reflexii i k modlitbe za  obnovu Cirkvi ako ju v synodálnom procese vida zodpovední za toto dielo. Začne sa na úrovni diecéz. Bude ďalej pokračovať v rámci väčších regiónov a vyvrcholí v roku 2023 stretnutím biskupov v Ríme. Úvodná fáza potrvá do polovice augusta.

S prianím vytrvalej práce a Božieho požehnania pre ňu
Milan Hudaček SJ
.

Milí priatelia!

Írsky biskup Paul Dempsey na jednom diskusnom fóre položil otázku: „Ako môže prekvitať misia Cirkvi v našej krajine, keď povesť Cirkvi bola zničená škandálmi a väčšina veriacich, hoci sú pokrstení, nepraktizujú náboženstvo a nepriamo dávajú najavo, že nespadajú do väčšinového katolíckeho modelu? Na veľa otázok nevieme nájsť odpovede. Vnímame skôr zranenú Cirkev, so zraneným poriadkom, jej zranené duše alebo srdcia. Tento fakt nás vedie k tomu, aby sme klopali na dvere milosrdenstva Ježiša Krista.“ Cirkev je po bitke poľnou nemocnicou, pripomína pápež František. Jeho obraz Cirkvi vyzýva k radikálnej zmene v našom cirkevnom živote. Pozýva veriacich, aby vystúpili zo svojich komfortných zón pohodlia smerom k dnešnému bojovému poľu. Zlá nášho sveta nesmú byť ospravedlnením pre znižovanie našej angažovanosti a horlivosti.

Potreba novej evanjelizácie
Svätý Otec František sa vo vianočnom príhovore k zamestnancom Rímskej kúrie v roku 2019 odvážne vyjadril, že kresťanstvo v tomto Západnom svete zmizlo. Už nejestvuje. V príhovore ďalej vysvetľoval, že ľudia, ktorí ešte neprijali posolstvo evanjelia, nežijú len v misijnom svete, mimo Európy, ale aktuálne žijú všade. Žijú na rozsiahlych mestských sídliskách, v nových štvrtiach, pri plánovaní ktorých sa vôbec nemyslelo na to, aby sa tam projektovali kostoly. Cirkev vo veľkých mestách potrebuje pre orientáciu iné pastoračné „mapy“ a iné paradigmy, aby mohla druhým pomôcť vidieť a skúsiť to, ako viera myslí a čo dáva. Potrebujeme zmenu pastoračného zmýšľania. Viera, najmä v Európe, ale aj vo veľkej časti svetového Západu, už nie je evidentným predpokladom spoločenského života. V skutočnosti je viera odmietaná, zosmiešňovaná, marginalizovaná. Čoraz viac je zrejmé, že potrebujeme novú evanjelizáciu alebo reevanjelizáciu. Situácia odkresťančenia volá veriacich k radikálnej zmene v cirkevnom živote. Očami viery stále môžeme vidieť svetlo, ktoré Duch Svätý vždy vyžaruje uprostred tmy, pričom nezabúdajme, že „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte viac rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20). Dnešná viera stojí pred výzvou rozlíšiť, ako môže víno pochádzať z vody a ako môže pšenica rásť v poli uprostred kúkoľa. Jedna z odpovedí na opakovane kladené otázky je synodálna cesta Cirkvi. Ak sa chce Cirkev stať misijnou Cirkvou, potom musí byť synodálnou Cirkvou, pretože synodalita nie je len metodologická voľba, ale spôsob bytia Cirkvi.

Synodalita ako metóda, ale aj ako cesta
Medzinárodná teologická komisia vo svojom dokumente Synodalita v živote a poslaní Cirkvi o tejto ceste hovorí, že „jej uskutočnenie je nevyhnutným predpokladom novej misijnej energie“. Dokument zdôrazňuje, aby sa v Cirkvi prežívala v službe misie, do ktorej sa zapojí celý Boží ľud. Doposiaľ sme evanjelizačnú prácu videli ako úsilie kléru. V neľahkej situácii, v akej sa Cirkev ocitla, keď sa radikálne znížili duchovné povolania a zvýšili sa komunikačné možnosti veriacich, chce dať do popredia Boží ľud. On je tu preto, aby evanjelizoval. Každý pokrstený je povolaný stať sa protagonistom misie. Všetci sme učeníkmi misionárov. Ako to robiť? Je potrebné poznať vlastné sily. V synodálnom mechanizme je nutné aktivizovať služby a charizmy, ktoré charakterizujú pokrstených ľudí a v načúvaní Duchu rozoznávať nové cesty evanjelizácie. Synodalita je osobitný štýl, ktorý kvalifikuje život a poslanie Cirkvi. Doposiaľ sme poznávali Cirkev cez jej hierarchicko-učiteľský model života. Synodálny model, ktorý je vlastný najmä Pravoslávnej cirkvi, vyjadruje jej povahu ako putujúceho a zhromažďujúceho sa Božieho ľudu. V roku 2018 sa v Ríme konala Synoda o mládeži. Jej záverečný dokument hovorí o „misijnej synodalite“, ktorú vidí ako kľúč k evanjelizácii. Synodálni otcovia vtedy uviedli, že „synodalita je metóda, ktorou môže Cirkev riešiť staré i nové výzvy, zhromažďovať sa a uvádzať do dialógu viery dary všetkých svojich členov, počnúc mladými“ (Christus Vivit , 144) i v aktuálnej spoločnosti.

Cieľ procesu
Cieľom synodálneho procesu je ohlasovať evanjelium v danom kontexte. Ohlasovať, ale tak, aby sme čelili osobitným výzvam ľudí žijúcich na tomto konkrétnom mieste. Ohlasovanie sa preto bude konať na rôznych miestach rôznym spôsobom. Pre synodálnu Cirkev je teda zásadné skúmať znamenia čias. Svätý Otec hovorí, že „každý kresťan a každé spoločenstvo musí rozoznať cestu, ktorú mu Pán ukazuje, ale od nás sa žiada, aby sme poslúchli jeho výzvu a aby sme dosiahli (existenciálne) periférie, ktoré potrebujú svetlo sveta. Evanjelium“. Rafael Luciani hovorí, že sociokultúrna, ekonomická a cirkevná oblasť „prechádzajú systémovou krízou. Tá nesúvisí len s tým, či je ich organizácia a administratívne fungovanie v poriadku, ale s kolapsom paradigiem spoločnosti a náboženstva, na ktorých sú založené. Konkrétne na Západe existuje štrukturálna kríza v spôsobe odovzdávania kresťanstva, kríza, ktorú často do hĺbky nepozná ani cirkevná inštitúcia.“ „Ako bratia a sestry,“ hovorí pápež František, je „dôležité nekráčať sám, ale vzájomne sa opierať jeden o druhého, najmä pod vedením biskupov a múdreho a realistického rozlišovania“. „Synoda, aj keď ide o biskupský orgán, neexistuje oddelene od ostatných veriacich. Naopak, je nástrojom na vyjadrenie hlasu celého Božieho ľudu, konkrétne prostredníctvom biskupov, ktorých Boh ustanovil ako „pravých strážcov, vykladačov a svedkov viery celej Cirkvi“.

Leták pripravili:
Margita Stančíková
Letícia Dirbáková CJ
Milan Hudaček SJ

Leták akcie 365 na február 2022 v PDF