P. Andrej Osvald SJ
(1925 – 2019)

Narodil sa 9. 5. 1925 v Lackovej, okr. Stará Ľubovňa, ako tretie z jedenástich detí, v maloroľníckej rodine manželov Jozefa a Márie, rodenej Selepovej. Ľudovú školu ukončil v rodnej Lackovej. Napriek výborným študijným výsledkom nastúpil ako štrnásťročný pracovať do štátneho žrebčína v Topoľčiankach. Na naliehanie jeho bývalého učiteľa ho otec nakoniec poslal do meštianskej školy v Starej Ľubovni a štúdium ukončil maturitou v Učiteľskom ústave na Spišskej Kapitule v r. 1946.

Do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku vstúpil 30. júla 1946. Po dvojročnom noviciáte a zložení jednoduchých doživotných sľubov ho predstavení poslali študovať filozofiu do jezuitského inštitútu v českom Děčíne. Tam ho zastihla aj likvidácia mužských kláštorov z 13. na 14. apríla 1950. Spolu s ďalšími spolubratmi bol internovaný v sústreďovacom kláštore v Bohosudove v Čechách. Od septembra 1950 do konca roku 1953 bol odvedený a zaradený do vojenských jednotiek PTP a pôsobil v pracovných táboroch v Podbořanoch a v Hájnikoch na Slovensku.

Po ukončení vojenskej služby nastúpil ako baník v uhoľných baniach v Ostrave. Tam bol v septembri 1955 zatknutý a obvinený z podvratnej činnosti proti ľudovo-demokratickému zriadeniu. Bol odsúdený na štyri roky a trest si odpykal v uránových baniach v Jáchymove. Po prepustení z väzenia sa vrátil do rodnej obce, zamestnal sa v Pozemných stavbách v Poprade a pracoval ako stavebný zámočník. V rokoch 1962 – 1964 bol samostatne hospodáriaci roľník v rodnej obci. Neskôr sa zamestnal v JRD v Nemčičanoch, kde pôsobil aj ako organista a venoval sa zboru a mládeži. V r. 1967 sa presťahoval do Vrbového pri Piešťanoch, kde pôsobil naplno ako organista a rozvinul pastoráciu mládeže. 1. februára 1967 nastúpil do štvrtého ročníka na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde bol 21. 6. 1970 vysvätený za kňaza.

Slávnostnú profesiu štyroch sľubov v Spoločnosti Ježišovej zložil 15. augusta 1971 v kostole Najsvätejšej Trojice v Trnave do rúk miestneho predstaveného P. Františka Bednára SJ.

Ako kaplán pôsobil v Liptovskej Lužnej a v Ružomberku. V r. 1977 bol ustanovený za správcu farnosti Svätý Kríž na Liptove a v r. 1987 za správcu farnosti Važec. 10. novembra 1977 bol vymenovaný za provinciála Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, ktorým bol až do 1. januára 1991. Ako provinciál, organizoval intenzívnym spôsobom činnosť jezuitov na Slovensku, ich štúdiá, tajné vysviacky a pastoráciu tajných kňazov. Viackrát sa dostal do sporu s predstaviteľmi Štb za svoj nekompromisný názor proti spolupráci kňazov a rehoľníkov s touto totalitnou inštitúciou. Po páde totalitného režimu bol 30. januára 1990 uvoľnený zo Spiškej diecézy a ako provinciál sa naplno venoval obnove rehoľného života jezuitov, obnove noviciátu, exercičných domov a rovnako pripravoval obnovenie činnosti Teologického inštitútu sv. Alojza v Bratislave.

1. januára 1991 sa stal predstaveným novovznikajúcej komunity Exercičného domu v Prešove. Tam pôsobil aj ako minister komunity a exercitátor do r. 1997. Počas svojho pôsobenia tam bol taktiež Svätou Stolicou vymenovaný za vizitátora a poverený spolupracovať na obnove duchovného života v gréckokatolíckom seminári v Prešove.

V roku 1997 bol pátrom provinciálom vymenovaný za vicesuperiora a v r. 1998 pátrom generálom za superiora komunity v Košiciach. Okrem pastoračnej služby v našom dome sa venoval aj pastorácii Rómov.

1. októbra 2000 ho predstavení opäť poslali do komunity Exercičného domu sv. Ignáca v Prešove, kde jeho poslaním bola pastorácia v Kaplnke sv. Ignáca, dávanie duchovných cvičení, ľudové misie a poverenie udelené Svätou Stolicou v gréckokatolíckom seminári.

Od 13. októbra 2008 sa stal členom seniorátu v Ivanke pri Dunaji. Tam svojím životom naplnil aj poslednú a najdôležitejšiu misiu od predstavených, ktorou bola modlitba za Spoločnosť Ježišovu a Cirkev. Zomrel zaopatrený sviatosťami počas modlitieb v kruhu sestier a spolubratov v Senioráte SJ v Ivanke pri Dunaji ráno 20. januára 2019.

Pane, prijmi svojho služobníka kňaza Andreja do plnosti tvojej slávy!