Ignaciánsky examen je krátka 15-minútová modlitba, ktorá ti môže pomôcť ľahšie nachádzať Boha vo svojom živote. Táto modlitba má 5 jednoduchých krokov a už stáročia živí generácie jezuitov a ich blízkych priateľov. Odteraz môže aj Teba…
Týmto examenom Vás prevedie jezuita Martin Benko SJ.
Čo tak prehľadať svoju kabelku alebo šuplík?
Poznáš ten pocit, keď hľadáš nejakú dôležitú vec? Práve ju potrebuješ a nevieš ju nájsť. Vieš, že sa tá vec niekde určite nachádza, a to aj napriek tomu, že ju teraz ešte nevidíš. Je to ako keď žena prehľadáva svoju kabelku alebo chlap svoje stolové šuplíky. „Tu niekde by to malo byť…“ povieš si. Naďalej pozorne preberáš jednotlivé veci v kabelke alebo šuplíku a hľadáš…
Podobne je to v našom vzťahu s Bohom. Niekedy sa nám Boh zdá byť menej inokedy viac skrytý… niekedy si ho naše srdce pamätá viac a inokedy menej. Dobrá správa je, že On tam niekde určite je. Čisté a otvorené srdce ho dokáže nájsť vo všetkých veciach, vo všetkých udalostiach… veď nakoniec všetky diela majú v sebe odtlačok svojho Stvoriteľa.
K tomu, aby sme svoju vlastnú kabelku /vlastný šuplík lepšie poznali a aby sme boli schopní Boha objavovať vo všetkých veciach, nám môže pomôcť aj ignaciánsky examen – krátka 15 minútová modlitba, ktorú sa zvyčajne modlíme na konci dňa.
Je to modlitba aktívneho a hľadajúceho srdca, nie naučených náboženských formuliek. Má 5 jednoduchých krokov, podobne ako aj počet prstov na našej ruke, takže sa ľahko sa zapamätajú.
Skôr ako sa začnem modliť, si nájdem nejaké tiché miesto. Idem tam, kde ma mobil, internet, televízia, rodina alebo práca nebudú vyrušovať… možno do vlastnej izby, do neďalekého parku, kaplnky a pod… mám na modlitbu svoje stabilné miesto, čo mi pomáha sa na ňu sústrediť. Miesto aj poloha môjho tela mi pomáha zostať pozorným a vnímavým. Osobne sa buď prechádzam alebo si sadnem na stoličku. Potom si uvedomím Božiu prítomnosť. Ježiš prisľúbil, že je so mnou po všetky dni až do skončenia sveta. Vzbudím si vieru, že je tu-a-teraz so mnou prítomný a že ma takisto sprevádzal počas celého dňa.
- Prosím o svetlo Ducha Svätého
Svetlo mi pomáha v tmavej miestnosti vidieť to, čo sa tam nachádza, taktiež vidieť krásu vecí ako aj prípadné prekážky. Bez svetla by som to nebol schopný vidieť. Duch Svätý vo mne túži po skutočnej vnútornej slobode; slobode od vecí, ktoré ma občas mätú a na ktorých sa často potknem, preto prosím Ducha svätého, aby mi daroval jeho pohľad, aby som videl udalosti svojho života tak, ako ich vidí On – tak ako naozaj sú – nie tak, ako by som si ja prial, aby boli.
- Ďakujem za prijaté dobrodenia
Ďakujem Bohu za to, čo som dnes zažil, za to, čo dnes naplnilo moje srdce, čo ma obohatilo, potešilo, ale aj za to, čo bolo náročné a ťažké. Chválim Boha za nádherné veci, ktoré som dnes prijal: za to, že žijem, za rodinu, za stretnutia s priateľmi, za jedlo, prácu, za životné výzvy… Snažím sa identifikovať Božie dary, poďakovať za ne Bohu vlastnými slovami a tak natiahnuť ruky svojho srdca k Darcovi všetkých darov.
- Urobím si hlbšiu reflexiu
Vybavím si najdôležitejšie okamihy dňa. Ktoré to dnes pre mňa boli? Pocity, pozitívne alebo negatívne, potešujúce alebo bolestné, bývajú signálom niečoho dôležitého. Čo som v daných momentoch prežíval? Venujem chvíľu pozornosť svojim pocitom, ako napr.: potešenie, nuda, strach, očakávanie, rozhorčenie, hnev, pokoj, netrpezlivosť, túžba, neistota, nechuť, vďačnosť, pochybnosť, obdiv,… o čom mi moje pocity hovoria?
Zároveň si môžem položiť nasledujúce otázky: Kde som dnes Božiu prítomnosť najviac prežíval? Kde nachádzam Božie stopy? Ako ma Boh dnes viedol? Čo mi tým všetkým chcel povedať? Ba dokonca, po čom Boh dnes vo mne túžil?
- Pozriem si video svojho dňa…
Vo svojom vnútri sa pozriem na svoj deň ako mi prebehol; akoby som sa spolu s Kristom díval na nejaké video. Jednoducho si v rýchlosti predstavím ako som ráno vstal a čo sa postupne dialo, kde som šiel, ako som reagoval a pod. až do tohto okamihu… pri tom sa nesnažím už nič riešiť, nič hodnotiť, iba sa jednoducho dívam a všímam si… cibrím si svoju vnímavosť, pomocou ktorej si možno po pár dňoch uvedomím, že sa v mojom živote napr. niečo opakuje… nejaká Božia výzva, emočná reakcia, apod.
- Hovorím s Bohom
Na konci modlitby vstúpim do osobitného rozhovoru s Bohom. Poviem Bohu čokoľvek, čo mám na srdci… Môžem vyjadriť vďačnosť za niečo, čo ma napĺňa zvláštnou útechou. Môžem požiadať o odpustenie, keď som nejako pochybil. Môžem požiadať o pomoc v nejakom špecifickom probléme. Nech je to už čokoľvek, môžem s tým vedomejšie prísť pred Boha, ktorý ma ľúbi, a chce moje skutočné dobro. Zároveň ho poprosím o milosť, ktorú potrebujem do ďalšieho dňa.
Na záver sa spolu s Ježišom obrátim na nebeského Otca a pomodlím sa Otče náš.
Sv. Ignác nám odporúča, aby sme tejto modlitbe venovali približne 15 minút. Niektorí súčasní autori to nazývajú štvrťhodinka úprimnosti pred sebou a pred Bohom. Jednotlivé kroky nemusia byť presne rovnako dlhé. Dokonca nemusím každý deň stráviť rovnaké množstvo času s tým ktorým bodom. Možno jeden deň strávim viac času pri vďačnosti a iný zase viac pri hlbšej reflexii nad otázkami, ktoré si kladiem. Hlavne sa toho netreba báť!
Kým si osvojíš jednotlivé kroky, môžeš si pomôcť audio nahrávkou alebo letáčikom, ktoré nájdeš na www.jezuiti.sk. Môžeš si ich stiahnuť do mobilu a budeš ich mať poruke aj v nasledujúcich dňoch, kdekoľvek budeš… : )
Nezabudni, že cieľom týchto riadkov nie je iba Ťa informovať o modlitbe a uvažovať o nej, ale hlavne Ťa pozvať, aby si svoju kabelku/šuplík otvoril (aj dnes) a modlil/a sa… Je to modlitba, ktorá už stáročia živí generácie jezuitov a ich blízkych priateľov. Odteraz môže aj Teba…
Prajem Ti veľa iskrivej túžby hľadať Boha vo svojom živote a hlavne: „Bohaté nachádzanie!“ : )
Audio nahrávku Ignaciánskeho examenu si môžete stiahnuť TU,
a letáčik examenu vo forme PDF nájdete TU.
