V štvrtok, 12. novembra 2020 v Trnave sa spolubratia zo Spoločnosti Ježišovej, rodina, priatelia a široká verejnosť rozlúčili s bratom Antonom Štyrákom SJ, ktorý odišiel do domu Otca 7. novembra 2020 v Ivanke pri Dunaji.

Na cintoríne na Kamennej ceste v Trnave sa konala pohrebná svätá omša, ktorá bola spojená s pohrebnými obradmi. Svätú omšu celebroval provinciál Spoločnosti Ježišovej P. Jozef Šofranko SJ, ktorého kázeň si môžete prečítať nižšie.
a

Kázeň P. Jozefa Šofranka SJ, provinciála Spoločnosti Ježišovej

Jn 5, 24-29

Milí priatelia, sestry a bratia, niekedy je ľahšie a niekedy ťažšie aplikovať, alebo vidieť realizáciu slov Sv. Písma v každodennom živote, alebo v našich osobných skúsenostiach a prežívaniach. Dnes stojíme pri rakve a lúčime sa s mužom a rehoľníkom, ktorého život nám dáva príklad v dnešných pohnutých časoch o naplnení Kristovho prísľubu!

Pred chvíľou sme si vypočuli jeho životný príbeh, ktorý nie je výmyslom ale reálnou skutočnosťou. Krátko po vstupe do rehole prišli nevídané ťažkosti a prekážky, ktoré prijal a dokázal v nich žiť! Táto jeho schopnosť je dôkazom toho, že celý život načúval a uveril Kristovi! Ostal verný a my sme mali to privilégium žiť v jeho blízkosti až do jeho 90-tky. Silu svojej viery v Krista ukázal aj tým, že ponúkol svoje dary a schopnosti – ako kuchár – v službe tým, ktorí ho prenasledovali, vyvliekli nasilu z kláštora a intervenovali – policajtom. Nebolo to z „vypočítavosti“, ale z rozhodnutia konať dobro podľa Kristovho príkladu. Jeho celoživotné načúvanie Kristovi a jeho viera priniesli veľa ovocia, pretože ako sme počuli – aj tí, ktorí ho prenasledovali ho nazývali „náš Tonko“. Viacerí z nás vieme a mali sme skúsenosť, že práve jeho služba a dobrota dokázali, že bol vždy ochotný a schopný pomôcť vybaviť mnohé veci aj na úradoch.
Preto, použijúc Ježišove slová z dnešného Evanjelia: „Nedivte sa teda, že prichádza hodina, keď všetci, čo sú v hroboch, počujú jeho hlas a tí, čo dobre robili, budú vzkriesení k životu….“

V dnešnej sv. Omši, keď sa lúčime a prosíme za dušu nášho Tonka, prosme si aj o dar, aby sme sa vedeli poučiť z jeho života: s pokorou a dôverou prijať aj to ťažké čo pred nás prináša aj súčasná situácia, a aby sme vedeli svojimi darmi a dobrým životom odovzdať iným to „najlepšie zo seba“.

Chcem sa teraz osobitným spôsobom poďakovať spolubratom tak z trnavskej komunity ako aj z komunity v Ivanke pri Dunaji, ktorí napomáhali Tonkovi prežívať jeho zasvätený život. Zo srdca ďakujem vám milé sestry z Kongregácie dcér sv. Františka, že ste sa oňho s príkladnou láskou starali až do posledných chvíľ. Rovnako aj vám všetkým, rodine, priateľom a známym, že ste sa prišli rozlúčiť s naším spolubratom Antonom.
Nech vám všetkým dá dobrý Boh plnosť svojich milostí a Tonkovi nech udelí večné odpočinutie v nebi uprostred spoločenstva už oslávených spolubratov Spoločnosti Ježišovej.