Aug 18 2014

Magis na experimente “Playing together” v Miškolci

Vložil alikuc do Magis

Radosť rozdávaním rastie :) Taký bol náš experiment v Maďarsku.
Začal sa vzájomným spoznávaním úžasných ľudí v skupinke, šiestich účastníkov z Maďarska a dvoch dievčat zo Slovinska. Každý iný, s mnohými darmi, a predsa niečím spojení. Chceli sme zažiť “viac” a rozdať to, čo máme, druhým.
Na úvod sme absolvovali teoretickú prípravu na to, čo nás počas niekoľkých dní spolu čaká. Dozvedeli sme sa, v akej ťažkej situácii žijú Rómovia v Miškolci, pre ktorých je pomoc často začarovaným kruhom. Najviac však doplatia na chudobu a zanedbávanie rómske deti. Práve tým sme sa rozhodli pomôcť a obohatiť ich svet aspoň kúskom nádeje.
Keď sme začínali našu “misiu” cestou na ihrisko sme postupne stretali našich malých spoločníkov, ktorí znudene sedeli na schodoch. Akonáhle nás videli a spoznali, ich očká sa rozžiarili. Pár ľudí z našej skupiny Magis boli na rovnakom experimente aj minulý rok, preto sa deti rozbehli a nadšene nás plní očakávaní vítali.
Na začiatku experimentu som mala trochu obavy. Vôbec som deťom nerozumela, lebo maďarčinu neovládam. Ktosi raz povedal: ,, Vo svete je cez 100 rôznych jazykov, ale úsmev hovorí všetkými jazykmi. Úsmev je rečou lásky.” Ten ktosi mal pravdu. Úsmev, objatie, naháňačky, hranie futbalu, to všetko sa dá robiť aj bez slov.
V rámci každodenného programu na ihrisku sme pre deti mali tiež tvorivé aktivity, kde sme vyrábali náramky, prstienky, zvieratká, kvety… maľovali sme a hrali sa s nimi rôzne hry. Okolo jednej sme spolu obedovali. Niekto z našej skupinky šiel predtým nakúpiť chleby, maslo, salámu, papriku a džem a potom sme jedli spolu s deťmi. Úprimné očká nás čakali, ich hladné žalúdky škvŕkali. Najviac zo všetkého však detské srdcia túžili po prijatí a láske. Najkrajším momentom bol pre mňa čas, keď sme si po obede sadli a jezuita Gyorgy z našej skupinky začal hrať na gitare, spievať a rozprávať deťom príbehy z Biblie. Spievalo sa nahlas a s nádejou. Naša každodenná pieseň “Awesome God” prinášala do sŕdc kúsok svetla a vieru, že náš Boh kraľuje s mocou a s láskou sa stará o svoje deti.
Napriek tomu, že sme sa počas toho experimentu rozdávali druhým, viem, že sme my dostali oveľa viac. Ako jedno dievča z našej skupiny Neža Tomažič zo Slovinska povedala: “It was so hard to say goodbye …. For me it was an incredible week full of smiling, being like a child, being who you are, talking, laughing, hugging, silence :) , connection with each other. Full of this amazing joy and love coming out from our hearts”
Katka

Zatiaľ žiadny komentár »

Aug 07 2014

Magis 2014 Ignatian EcoGroup alebo lekcia toho, ako sa stávať ľudským

Vložil alikuc do Magis

Myslím, že práve slovíčko „magis“ je slovom, ktoré sa ľuďom, ktorí aspoň trošku poznajú ignaciánsku spiritualitu, spája so svätým Ignácom, s jeho víziou sveta, s jezuitmi. Každý ho rozumie inak. V závislosti od svojich pohľadov, skúseností, vzdelania, strediska, v ktorom žije. Pamätám sa, ako sa aj u mňa postupne menilo a aj mení rozumenie tohto slova.

Veľmi vzácnou školou v rozumení a chápaní slova „magis“ bola pre mňa skúsenosť stredoeurópskeho Magisu. Najprv toho minuloročného, počas ktorého som mal možnosť trochu pričuchnúť (vône boli rôzne) k svetu ikon a k ignaciánskemu svetu mladých ľudí, a potom aj tohtoročného, v ktorom som mal možnosť byť členom skupiny „Ignatian EcoGroup“, ktorá pracovala v Ivanke pri Dunaji. Na tento experiment som prišiel bez väčších predstáv a očakávaní, pretože som veľmi nevedel a ani sa nezamýšľal nad tým, čo mám čakať. Myslel som, že mi dobre padne trošku fyzickej práce (samozrejme, bez prílišného preháňania J) a že spoznám nových ľudí. Šaňova búda (kto môže, nech pochopí), špinavý kanál, ticho noci v Ivanke a veľmi dobrá a žičlivá atmosféra skupiny vytvorili priestor pre vzájomné obohacovanie sa a chápavosť. Nekonečné lingvistické otázky a prekáračky spôsobené prítomnosťou Piotreka z Poľska a Irenky zo Slovinska dotvárali špecifickú a neopakovateľnú atmosféru skupiny a naších sŕdc sa pomaly, ale isto začalo zmocňovať Evanjelium, ktoré je stále prítomné všade tam, kde v srdci človeka nájde aspoň malú odrobinku odvahy byť ľudským.

Slovo „ľudskosť“ je slovom, ktoré sa mi asi najviac spája so skúsenosťou Magis Central Europe 2014 a niečím, za čo Vám budem stále vďačný, drahí priatelia. Tohtoročný Magis bol pre mňa plný ľudskosti. Preto si ho budem dlho pamätať. Áno, budem si pamätať aj prácu, ktorú sme urobili, aj tie nekonečné lingvistické otázky, ktoré tak milujem, ale to všetko je a bolo pre mňa druhoradé. Najdôležitejšou bola pre mňa skúsenosť duchovnej atmosféry, ktorá nezabúda na to, čo je ľudské, najľudskejšie. Duchovná atmosféra, ktorá bola a je normálna. My kresťania máme byť ľuďmi v plnosti, máme byť plne ľudskí, a tým sa máme odlišovať od iných, pretože Ježiš svojím Vtelením vstupuje do všetkého toho, čo je najviac ľudské. Bojím sa, že každá spiritualita, každá modlitba, ktorá neberie do úvahy to, čo je v nás ľudské, má neveľa spoločného s Evanjeliom a je falošná.

Ďakujem Vám, Magisáci, za skúsenosť priateľstva a ľudskosti. Ďakujem Ti za Tvoj nákazlivý smiech, Katka. Tebe, Jožko, ďakujem za múdre slová. Piotrekovi za chápavú blízkosť a Irenke za neúnavnú pracovitosť a obetavosť. Tebe, Dušan, za múdry a skúsený nadhľad a Tebe, Maťo, za obetavosť a pracovitosť. Vďaka, Lucka, za dôveru a úprimnú vieru. A Tebe, Janko (frajer), ďakujem za príklad neúnavného zaangažovania sa a dobrej a poctivej roboty, za spoločné plány. Ste veľkí a moje srdce napĺňa nádej, keď na Vás myslím, pretože ľudia Magisu chcú byť ľuďmi pre iných a majú slúžiace srdcia, ktoré budú raz robiť veľké veci. Skrze normálnosť a ochotu slúžiť. Ste ľuďmi, ktorí majú zobudiť tento svet a ukázať mu, že je dobrý a krásny. Ďakujem! Chvala! Dziękuję!

Samuel

Zatiaľ žiadny komentár »

Aug 06 2014

Mnoho darov v jednom Duchu na Magise v Budapešti

Vložil alikuc do Magis

Po minuloročnom úspešnom prvom ročníku Stredoeurópskeho Magisu organizovanom Slovenskou provinciou jezuitov na Slovensku sa koncom júla tohto roka konal druhý ročník tentokrát pripravený Maďarskými jezuitmi s mottom “Mnoho darov v jednom Duchu”.

Celotýždňový program pozostával tradične z dvoch hlavných častí, experimentov a Ignaciánskeho festivalu mladých. 140 účastníkov z Maďarska, Slovenska, Českej republiky, Litvy, Poľska, Slovinska, Rumunska, Belgicka, Portugalska a Bolívie sa najprv stretlo na 5 dňových experimentoch podľa vlastného výberu. Väčsina experimentov prebiehala v Maďarsku, umelecké - tanečný, hudobný Taize, Źivé kamene, spirituálne - duchovné cvičenia podľa sv. Ignáca a sociálne - mestský tábor pre rómske deti a ďalšie najmä umelecké experimenty sa konali v Rumunsku. Slovensko hostilo 3 experimenty, putovný v Slovenskom raji, umelecký, písanie ikon v Košiciach a ekologický v Ivanke pri Dunaji. Špecifický program každého experimentu sprevádzali každý deň jednotné duchovné impulzy ako otvorenosť, vnútorná sloboda, rešpekt, dialóg, jednota, odpustenie, zmierenie, prijatie, radosť a vďačnosť. Silným momentom dňa pre každý experiment bolo spoločné večerné zdieľanie v tzv. Magis kruhu, ktorý ponúkal priestor na reflexiu a vzájomné obohatenie.

Po experimentoch sa účastníci stretli na 3 dňovom Ignaciánskom festivale mladých v Budapešti, kde ich čakal bohatý duchovný a kultúrny program. Medzi najzaujímavejšie momenty patrilo objavovanie budapeštianskych pamiatok formou hry, festival národov, workshopy na rôzne témy, svätá omša v ruinách kláštora na Margitinom ostrove, flashmob pred bazilikou sv. Štefana a nočná plavba po Dunaji.

Festival vyvrcholil slávnostnou svätou omšou, na ktorej bola odovzdaná vlajka organizátorom Stredoeurópskeho Magisu 2015, Poliakom. Dovidenia o rok v Poľsku :)

Foto (c) URBAN David

Zatiaľ jeden komentár »

Máj 20 2014

Registrácia na Magis Central Europe do 8. júna

Vložil alikuc do Magis2011

Neváhaj a prihlás sa na Magis Central Europe.

Registrácia prebieha do 8. júna. Čakáme Ťa.

Zatiaľ žiadny komentár »

Apr 16 2014

Modlitba za Magis Central Europe 2014

Vložil alikuc do Magis2011

Zatiaľ žiadny komentár »

Mar 10 2014

“Mnoho Darov, Jeden Duch” na Stredoeurópskom Magise v Budapešti

Vložil alikuc do Magis2011

Poď na Stredoeurópsky MAGIS do Budapešti, letné stretnutie pre mladých od 18 do 30 rokov organizované jezuitmi, ktoré sa uskutoční 19.-27. júla 2014.

MAGIS je pre všetkých, ktorí chcú zažiť v živote viac, viac slúžiť, viac milovať… Stretneš sa tam s mladými ľuďmi z rôznych krajín (Litva, Slovinsko, Rumunsko, Maďarsko, Brazília, … ) a budete spolu objavovať Boha cez nové situácie (skúsenosti - experimenty). English basic communication = must:)

>>> EXPERIMENTY >>> 19.-24.7.
Účastníci v menších medzinárodných skupinkách strávia 5 dní v experimente podľa vlastného výberu. Experimenty - sociálne, umelecké, pútnické, ekologické alebo spirituálne budú prebiehať v Rumunsku, Maďarsku aj na Slovensku. Každý deň je založený na 5 pilieroch: téma dňa, omša, aktivita, zdieľanie, examen.

>>> MAGIS FESTIVAL BUDAPEŠŤ >>> 24.-27.7.
Na záver prídu všetci do Budapešti, kde sa stretnú na spoločnom víkendovom Magis festivale.

Účastnícky poplatok je 75 EUR.

ZAREGISTROVAŤ SA môžeš tu.

V prípade otázok napíš na: magis.slovensko@gmail.com
Viac informácií: na stránke, na facebooku.

Zatiaľ žiadny komentár »

Jan 30 2014

Stretnutie organizátorov MAG+S 2014 v Budapešti

Vložil alikuc do Magis

Počas víkendu 17.-19.1.2014 sa v Budapešti konalo prípravné stretnutie organizátorov Stredoeurópskeho Magisu “Magis Central Europe”, na ktorom sa okrem Maďarských organizátorov zúčastnili jezuiti a ich spolupracovníci z Litvy, Slovinska, Česka, Rumunska a Slovenska. Cieľom bolo naplánovať a dohodnúť sa na priebehu druhého ročníka Stredoeurópskeho Magisu, ktorý sa bude po úspešnom prvom ročníku konať v lete od 19. do 27. júla a vyvrcholí spoločným stretnutím v Budapešti. Väčšina Magis experimentov sa uskutoční v Maďarsku, niektoré v Rumunsku a 3 experimenty budú aj na Slovensku. Celé stretnutie sa nieslo v duchu motta samotného Magisu 2014 “Many Gifts One Spirit”, čo znamená “Mnoho darov, jeden Duch”. Viac vám o pripravovanom Magise povedia samotní organizátori.

Oficiálne informácie nájdete pod nasledovným linkom MAGIS 2014.

Zatiaľ žiadny komentár »

Okt 02 2013

Magisáci na pochode za život v Košiciach

Vložil alikuc do Magis2013

V nedeľu 22.09.2013 sa v Košiciach konal Národný pochod za život, ktorého sme sa zúčastnili aj my. Plné námestie ľudí ako aj preplnené priľahlé uličky centra spôsobili, že dlhú dobu to pre nás bolo skôr “postoj za život” než pochod. Zaujať správny “postoj” v otázke práva na život znamená VIAC…. (viac sa zaujímať, viac diskutovať, viac obhajovať….). Ďakujeme všetkým Magisákom, ich rodinám a známym, že prišli z rôznych kútov Slovenska podporiť pochod aj svojim postojom.

Viac informácií o pochode nájdete na stránke pochodzazivot.sk.

Zatiaľ žiadny komentár »

Sep 26 2013

Umelecký experiment “Objavitelia ikon”

Vložil alikuc do Magis2013

„Haló, tu orol!“ Práve takto sa mi chce ohlásiť sa z Košíc. Je to jedna z konkrétnych spomienok na dni a noci v priestoroch košického Centra spirituality Východ – Západ, kde zažila svoje Mag+s asi najstatickejšia zo všetkých skupín. S oficiálnym názvom Objavitelia ikony. Boli sme totiž ikonopisci. A písali sme ikony.

Bolo nás osem a všetci viac-menej chodíme do školy, niektorí učiť sa, niektorí pracovať. Z toho dve dievčatá, jeden rehoľník – jezuita, jeden Čech, a jeden sympatický stredoškolák Zajo. Plus pani doktorka a naši „šéfovia“ páter Juraj a ikonopisecká majsterka Marka.

Naše súradnice sa počas siedmych dní veľmi nemenili. V rámci psycho-hygieny sme občas vymenili klinčekovou tinktúrou prevoňaný ateliér za jedáleň, kostol, ulicu, park, Dóm sv. Alžbety, hojdačky, no väčšinu dňa a niekedy aj noci sme usilovne maľovali. Vlastne nie, zle hovorím, my sme nemaľovali, my sme písali. Kriedová doska…, paleta…, predloha…, pauzák…, štetec…, rydlo…, plaka…, sankyr. A potom voda.., vajce.., azúr.., oker.. a sankyr; lieh, zlato, metal, sankyr; farby kráľovské i farby zemité a ešte sankyr a sankyr a sankyr. Ale poďme poporiadku.

Čo sme videli ako prvé, bol kostol Najsvätejšieho spasiteľa. Jednoduchý, biely, moderný, príjemný na dotyk a krásny. Jurajov výklad nás prinútil obzerať si ho potom počas omší a modlitieb po celý týždeň. Malá predpríprava na stretnutie s ikonou, paralela. Výsledok úmornej roboty, prostý a pritom plný pohnutej histórie, príbehov a symbolov. Modlitba inštalovaná medzi múry a vyjadrená umeleckými dielami. Tam sme sa stretávali s Košičanmi.

Popri kostole je rovnako dôležitým miestom pre každého dobrého kresťana čo? – jedáleň, samozrejme. Večeradlo! Obedovadlo! Raňajkovadlo! Tu to voňalo, tu sa hltalo, pilo, kecalo, oddychovalo, vychutnávalo a smialo. Občas sa aj mlčalo. Na chvíľu. Tu sme sa zasa stretávali s jezuitmi. Tí boli s nami. Starali sa a tvorili zázemie, čistili nám „umaľované“ hlavy. V jedálni – kde inde? – sme zistili, čo asi potrebuje taký páter, a vlastne každý človek, do života – dobrú chuť. A tiež, že sám si ju nepopraješ.

Hoci trochu odrezaní od sveta, duchom sme boli napojení aj na dianie v Brazílii, okrem toho sme dostali aj príjemnú návštevu, pátra z Chile, správneho chlapíka. Motkala sa okolo nás aj skupinka mladých „explorerov“, čo objavovali ďaleký Východ Slovenska. Nijaká „klauzúra“ sa teda nekonala.

A teraz ďalší priestor – náš ateliér. Ten bol, myslím si, predovšetkým o ľuďoch. Tu sme lozili s prosbami o radu a pomoc za mamou Markou a za otcom Jurajom. Dvaja pekní, múdri a inak celkom odlišní ľudia. V istých konkrétnych situáciách až úplne opační. Jemný kňaz, vzdelanec, umelec a estét, a rázna ženská, jednoduchá a priama matka rodiny a vedúca kurzov. Mám však dojem, že sú si trochu podobní istým druhom pokoja. Každý svojím vlastným spôsobom. A potom tu žili aj ďalší ľudia, účastníci, my spolu-pisci, spolu-radostníci, spolu-trpitelia, spolu-ponocovníci, spolu-úspešníci, spolu-umelci a spolu-diletanti. Každého si pre niečo pamätám. Jedného pre pokojnú povahu, ďalšieho pre talent, otvorenosť, vytrvalosť, vnímavosť, radosť, mladosť. Vďaka, chlapi a dievčatá za ten čas.

Ale treba tie vzťahy vôbec kódovať do slov? Veď komunikovať sa dá aj inak. Práve cez ikony sme sa nad tým lepšie zamysleli.

Kto by ikony v prítomnosti jezuitu Laca neuvážene nazval obrazmi, tomu by on bez meškania vysvetlil, že to obrazy nie sú. Ikona je príbeh, čin, modlitba a text. Preto sa píše. A má aj svoj „pravopis“. Farbu nanášame do kríža, to nepotrebuje vysvetlenie. Do tmavej základnej farby vždy prinášame viac a viac svetla, lebo takto nejako postupne hľadá a nachádza ľudská duša spásu. Zlato a každá farba je teologickým symbolom niečoho. Dochádza tu k symbolickému prepojeniu medzi pozemským a nebeským. Rovnako rúcho, pohľad, poloha postáv a ich rúk sa dá presne preložiť do ľudského jazyka. Ale keď už človek trochu rozumie, preklad nie je nutný. Stačí sa pozerať. Naši svätí z dosiek sa s nami rozprávali a kibicovali nám: „Ešte jednu vrstvu mi daj, tuto ma trochu dotiahni, oprav mi ruku…“. Keď som urobil chybu, prvýkrát som si potichu aj zanadával, ale to sa už môj svätý Jozef na mňa krivo kukol, aj keď ešte nemal hotové oči. „Rob ma trpezlivo! A nenadávaj. A trochu sa o mňa opri, veď ja si pamätám, čo je to robota…“ Jozef je tam už odvtedy, čo som si ho vybral ako svojho svätca. Každý ťah štetca je rozjímaním o jeho príbehu a modlitbou k nemu ako k môjmu patrónovi. Takto bez slovenčiny, angličtiny či iného jazyka sme fungovali s Ježišom hľadiacim z Mandilionu, či s Ježišom ako Pantokratorom (t. j. Všemohúcim), svätým Pavlom, Vasiľom Hopkom, Teodorom Romžom, Máriou Goretti a Bohorodičkou Hodigitriou (t. j. Ukazovateľkou cesty).

Práca to bola krásna, upokojujúca aj uspokojujúca, ale, samozrejme, boli aj krízy, stres, nervozita, pomerne živé a neodbytné predtuchy neúspechu, únava a krásne zúfalstvo – „Haló, tu orol!“ :). Posledné noci sme takmer nespali. Mozog už videl ťahy štetca úplne všade. Ale, Bože, veď nech je, ako Ty povieš. Skúsime sa aj trochu odovzdať a dôverovať. A napokon si aj vzájomne pomôcť…

Vo štvrtok ráno po svätej omši náš páter Juraj v tichu, ale trochu aj slávnostne posvätil spolu desať dokončených, krásnych ikon :). V tom istom parádnom kostole, kde sme naše písanie začali (a len pár krokov od tej výbornej jedálne).

Popoludní už nasledoval presun do Ružomberka a postupné premiešavanie sa s ostatnými skupinkami: hravou bandou z Maďarska, turistami zo Slovenského Raja a potom ďalšími a ďalšími počas posledných spoločných čisto magisáckych chvíľ. V Trlenskej doline to bolo, ako vždy, čarovné. Posledná magis dávka šťavy pred vhupnutím do davov R-trinástky. Naše ikony už potom boli stále s nami.

A ozaj, že čo je to vlastne ten sankyr? Prihláste sa na ikonopisecký kurz a dozviete sa… :)

Ivan Štancel

Zatiaľ žiadny komentár »

Sep 12 2013

Tanečný experiment “Zrkadlenie duše”

Vložil alikuc do Magis2013

„Nech oslavujú jeho meno tancom…“ Tak sa píše v žalme 149.

Presne o to sme sa snažili aj my. My sme Pána tancom nielen oslavovali, ale tancom sme hľadali Božiu prítomnosť, vnárali sa do Božích tajomstiev a rozjímali nad skutočnosťami, vyplývajúcimi zo Svätého písma. A ako to vyzeralo? Sestra Eva, ktorá viedla náš experiment nám na začiatku meditácie povedala príbeh, ktorý budeme tancovať. Potom nás naučila jednoduchú choreografiu, kde sme sa pomocou gest, rôznych pohybových symbolov snažili príbeh prerozprávať.

My „tanečníci“ sme mali celkom komornú skupinku. Bolo nás jedenásť. Tri sestričky, Evka, Letícia a Abiela. Boli sme medzinárodne pomiešaní, Slovenky sme boli štyri a zavítal aj jeden moravák z Brna. Dve dievčatá a jeden chlapec z Rumunska sa na Magis naozaj ukážkovo nachystali a navarili nám raz na večeru ich rumunskú kašu. Ako duchovný otec bol s nami páter Ľubomír Pilarčík. Miesto nášho experimentu bol na jezuitskej chate v krásnom prostredí Malých Karpát neďaleko mesta Modry, ktorá je známa Modranskou keramikou, vínkom a pre znalejších aj dobrou zmrzlinou.

Ako vyzerali naše dni? Dalo by sa to zhrnúť tak, že tancujeme vždy a všade. Doobeda sme tancovali trošku vážnejšie, pretože sme mali tanečné meditácie a poobede, až večer boli voľné tanečné zábavy, pri ktorých sme sa priučili základom baletu, krepčili ľudové tance z Rumunska a Slovenska. Potom sme už všetci tancovali, ako nám ruky a nohy narástli, skoro ako na plese, alebo diskotéke. Zašlo to do všelijakých nepredvídaných zaujímavostí, ako napríklad duel v zastúpení baletu a hip-hopu, kde si zmerali sily Nicole zo Slovenska a Rares z Rumunska. Vyhrali obidvaja. V programe nechýbala svätá omša, magis kruh, ktorý bol pre všetkých veľkým prínosom, lebo sme sa mohli navzájom hlbšie spoznať, vnímať toho druhého, ako vníma život s Bohom a tak sa navzájom obohatiť. Všetci sme vnímali, teda aspoň ja, že cez Magis sme pozvaní vnímať Boha iným spôsobom, ako býva zvykom na bežných duchovných obnovách. Pre nás to bolo zvlášť veľmi špecifické, pretože iné umelecké oblasti, ako napríklad hudba, výtvarné umenie sú v našich končinách v cirkvi už udomácnené a tanec je ešte akoby nepreskúmaná jaskyňa.

Prekvapením pre nás bolo, že sme mali možnosť zúčastniť sa slávnostnej hodovej svätej omše, lebo v blízkosti jezuitskej chaty je postavená kaplnka, ktorá je zasvätená Márii Magdalény a práve mala vtedy sviatok. Bola to krásna slávnosť, kde slúžilo svätú omšu niekoľko pátrov jezuitov. Ďalšou pikoškou je, že naša Patricia z Rumunska oslávila s nami svoje narodeniny a zablahoželali sme aj meninovým oslávenkyniam Ankám. Na program na Trlenskú chatu sme sa usilovne pripravovali, mali sme veľkú radosť, že sme mohli našimi tancami priblížiť Pána Boha ostatným účastníkom Magisu.

A teraz krátka „recenzia“ na toto tanečné predstavenie :)

Bol to ozaj tak krásny a zázračný týždeň a my sme mohli byť svedkami toho, že veľké veci robí s nami Pán a máme z toho radosť. Myslím si, že tohtoročný Magis bol jedným z najkrajších a najzaujímavejších tanečných prvkov v tej originálnej choreografii, ktorá sa volá Boží plán v našich životoch. Aj interpreti pre tento moment boli poslaní priam zázračne a mala som pocit, akoby Pán na nás všetko dopredu našil, teda podľa mňa to nie je pocit, ale fakt a postupne nás viedol. Scénická výprava, no Pán myslel ozaj na všetko, bola krásne zaliata slnkom, ktoré vytváralo radosť v srdciach a úsmev na tvári. Kostýmy Pán tiež vyriešil hravo, všetkých nás poobliekal do Božej výzbroje, aby sa medzi nami vytvorili nádherné priateľské vzťahy a mohli sme ťahať všetci za jeden koniec. V zákulisí sa Pán zas predstavil ako veľký srandista, toľko zábavy čo tam bolo, tých milión rozhovorov, často krát úsmevných, uvoľňovalo napätie, keby náhodou chcelo nejaké vzniknúť, ale nemalo ani najmenšiu šancu. A napokon, vždy keď sa niekto pozrel do zrkadla, videl v ňom jedno nádherné a milované Božie dieťa.

V skratke sme:

Zrkadlili duše naše,

odjedli z rumunskej kaše,

rôzne témy rozobrali,

navzájom sa rozosmiali,

tancom Pána chválili,

Jeho tajomstvá (v kaplnke) slávili…

Nicole Vannayová

Zatiaľ žiadny komentár »

Next »