Máj 20 2014

Registrácia na Magis Central Europe do 8. júna

Vložil alikuc do Magis2011

Neváhaj a prihlás sa na Magis Central Europe.

Registrácia prebieha do 8. júna. Čakáme Ťa.

Zatiaľ žiadny komentár »

Apr 16 2014

Modlitba za Magis Central Europe 2014

Vložil alikuc do Magis2011

Zatiaľ žiadny komentár »

Mar 10 2014

“Mnoho Darov, Jeden Duch” na Stredoeurópskom Magise v Budapešti

Vložil alikuc do Magis2011

Poď na Stredoeurópsky MAGIS do Budapešti, letné stretnutie pre mladých od 18 do 30 rokov organizované jezuitmi, ktoré sa uskutoční 19.-27. júla 2014.

MAGIS je pre všetkých, ktorí chcú zažiť v živote viac, viac slúžiť, viac milovať… Stretneš sa tam s mladými ľuďmi z rôznych krajín (Litva, Slovinsko, Rumunsko, Maďarsko, Brazília, … ) a budete spolu objavovať Boha cez nové situácie (skúsenosti - experimenty). English basic communication = must:)

>>> EXPERIMENTY >>> 19.-24.7.
Účastníci v menších medzinárodných skupinkách strávia 5 dní v experimente podľa vlastného výberu. Experimenty - sociálne, umelecké, pútnické, ekologické alebo spirituálne budú prebiehať v Rumunsku, Maďarsku aj na Slovensku. Každý deň je založený na 5 pilieroch: téma dňa, omša, aktivita, zdieľanie, examen.

>>> MAGIS FESTIVAL BUDAPEŠŤ >>> 24.-27.7.
Na záver prídu všetci do Budapešti, kde sa stretnú na spoločnom víkendovom Magis festivale.

Účastnícky poplatok je 75 EUR.

ZAREGISTROVAŤ SA môžeš tu.

V prípade otázok napíš na: magis.slovensko@gmail.com
Viac informácií: na stránke, na facebooku.

Zatiaľ žiadny komentár »

Jan 30 2014

Stretnutie organizátorov MAG+S 2014 v Budapešti

Vložil alikuc do Magis

Počas víkendu 17.-19.1.2014 sa v Budapešti konalo prípravné stretnutie organizátorov Stredoeurópskeho Magisu “Magis Central Europe”, na ktorom sa okrem Maďarských organizátorov zúčastnili jezuiti a ich spolupracovníci z Litvy, Slovinska, Česka, Rumunska a Slovenska. Cieľom bolo naplánovať a dohodnúť sa na priebehu druhého ročníka Stredoeurópskeho Magisu, ktorý sa bude po úspešnom prvom ročníku konať v lete od 19. do 27. júla a vyvrcholí spoločným stretnutím v Budapešti. Väčšina Magis experimentov sa uskutoční v Maďarsku, niektoré v Rumunsku a 3 experimenty budú aj na Slovensku. Celé stretnutie sa nieslo v duchu motta samotného Magisu 2014 “Many Gifts One Spirit”, čo znamená “Mnoho darov, jeden Duch”. Viac vám o pripravovanom Magise povedia samotní organizátori.

Oficiálne informácie nájdete pod nasledovným linkom MAGIS 2014.

Zatiaľ žiadny komentár »

Okt 02 2013

Magisáci na pochode za život v Košiciach

Vložil alikuc do Magis2013

V nedeľu 22.09.2013 sa v Košiciach konal Národný pochod za život, ktorého sme sa zúčastnili aj my. Plné námestie ľudí ako aj preplnené priľahlé uličky centra spôsobili, že dlhú dobu to pre nás bolo skôr “postoj za život” než pochod. Zaujať správny “postoj” v otázke práva na život znamená VIAC…. (viac sa zaujímať, viac diskutovať, viac obhajovať….). Ďakujeme všetkým Magisákom, ich rodinám a známym, že prišli z rôznych kútov Slovenska podporiť pochod aj svojim postojom.

Viac informácií o pochode nájdete na stránke pochodzazivot.sk.

Zatiaľ žiadny komentár »

Sep 26 2013

Umelecký experiment “Objavitelia ikon”

Vložil alikuc do Magis2013

„Haló, tu orol!“ Práve takto sa mi chce ohlásiť sa z Košíc. Je to jedna z konkrétnych spomienok na dni a noci v priestoroch košického Centra spirituality Východ – Západ, kde zažila svoje Mag+s asi najstatickejšia zo všetkých skupín. S oficiálnym názvom Objavitelia ikony. Boli sme totiž ikonopisci. A písali sme ikony.

Bolo nás osem a všetci viac-menej chodíme do školy, niektorí učiť sa, niektorí pracovať. Z toho dve dievčatá, jeden rehoľník – jezuita, jeden Čech, a jeden sympatický stredoškolák Zajo. Plus pani doktorka a naši „šéfovia“ páter Juraj a ikonopisecká majsterka Marka.

Naše súradnice sa počas siedmych dní veľmi nemenili. V rámci psycho-hygieny sme občas vymenili klinčekovou tinktúrou prevoňaný ateliér za jedáleň, kostol, ulicu, park, Dóm sv. Alžbety, hojdačky, no väčšinu dňa a niekedy aj noci sme usilovne maľovali. Vlastne nie, zle hovorím, my sme nemaľovali, my sme písali. Kriedová doska…, paleta…, predloha…, pauzák…, štetec…, rydlo…, plaka…, sankyr. A potom voda.., vajce.., azúr.., oker.. a sankyr; lieh, zlato, metal, sankyr; farby kráľovské i farby zemité a ešte sankyr a sankyr a sankyr. Ale poďme poporiadku.

Čo sme videli ako prvé, bol kostol Najsvätejšieho spasiteľa. Jednoduchý, biely, moderný, príjemný na dotyk a krásny. Jurajov výklad nás prinútil obzerať si ho potom počas omší a modlitieb po celý týždeň. Malá predpríprava na stretnutie s ikonou, paralela. Výsledok úmornej roboty, prostý a pritom plný pohnutej histórie, príbehov a symbolov. Modlitba inštalovaná medzi múry a vyjadrená umeleckými dielami. Tam sme sa stretávali s Košičanmi.

Popri kostole je rovnako dôležitým miestom pre každého dobrého kresťana čo? – jedáleň, samozrejme. Večeradlo! Obedovadlo! Raňajkovadlo! Tu to voňalo, tu sa hltalo, pilo, kecalo, oddychovalo, vychutnávalo a smialo. Občas sa aj mlčalo. Na chvíľu. Tu sme sa zasa stretávali s jezuitmi. Tí boli s nami. Starali sa a tvorili zázemie, čistili nám „umaľované“ hlavy. V jedálni – kde inde? – sme zistili, čo asi potrebuje taký páter, a vlastne každý človek, do života – dobrú chuť. A tiež, že sám si ju nepopraješ.

Hoci trochu odrezaní od sveta, duchom sme boli napojení aj na dianie v Brazílii, okrem toho sme dostali aj príjemnú návštevu, pátra z Chile, správneho chlapíka. Motkala sa okolo nás aj skupinka mladých „explorerov“, čo objavovali ďaleký Východ Slovenska. Nijaká „klauzúra“ sa teda nekonala.

A teraz ďalší priestor – náš ateliér. Ten bol, myslím si, predovšetkým o ľuďoch. Tu sme lozili s prosbami o radu a pomoc za mamou Markou a za otcom Jurajom. Dvaja pekní, múdri a inak celkom odlišní ľudia. V istých konkrétnych situáciách až úplne opační. Jemný kňaz, vzdelanec, umelec a estét, a rázna ženská, jednoduchá a priama matka rodiny a vedúca kurzov. Mám však dojem, že sú si trochu podobní istým druhom pokoja. Každý svojím vlastným spôsobom. A potom tu žili aj ďalší ľudia, účastníci, my spolu-pisci, spolu-radostníci, spolu-trpitelia, spolu-ponocovníci, spolu-úspešníci, spolu-umelci a spolu-diletanti. Každého si pre niečo pamätám. Jedného pre pokojnú povahu, ďalšieho pre talent, otvorenosť, vytrvalosť, vnímavosť, radosť, mladosť. Vďaka, chlapi a dievčatá za ten čas.

Ale treba tie vzťahy vôbec kódovať do slov? Veď komunikovať sa dá aj inak. Práve cez ikony sme sa nad tým lepšie zamysleli.

Kto by ikony v prítomnosti jezuitu Laca neuvážene nazval obrazmi, tomu by on bez meškania vysvetlil, že to obrazy nie sú. Ikona je príbeh, čin, modlitba a text. Preto sa píše. A má aj svoj „pravopis“. Farbu nanášame do kríža, to nepotrebuje vysvetlenie. Do tmavej základnej farby vždy prinášame viac a viac svetla, lebo takto nejako postupne hľadá a nachádza ľudská duša spásu. Zlato a každá farba je teologickým symbolom niečoho. Dochádza tu k symbolickému prepojeniu medzi pozemským a nebeským. Rovnako rúcho, pohľad, poloha postáv a ich rúk sa dá presne preložiť do ľudského jazyka. Ale keď už človek trochu rozumie, preklad nie je nutný. Stačí sa pozerať. Naši svätí z dosiek sa s nami rozprávali a kibicovali nám: „Ešte jednu vrstvu mi daj, tuto ma trochu dotiahni, oprav mi ruku…“. Keď som urobil chybu, prvýkrát som si potichu aj zanadával, ale to sa už môj svätý Jozef na mňa krivo kukol, aj keď ešte nemal hotové oči. „Rob ma trpezlivo! A nenadávaj. A trochu sa o mňa opri, veď ja si pamätám, čo je to robota…“ Jozef je tam už odvtedy, čo som si ho vybral ako svojho svätca. Každý ťah štetca je rozjímaním o jeho príbehu a modlitbou k nemu ako k môjmu patrónovi. Takto bez slovenčiny, angličtiny či iného jazyka sme fungovali s Ježišom hľadiacim z Mandilionu, či s Ježišom ako Pantokratorom (t. j. Všemohúcim), svätým Pavlom, Vasiľom Hopkom, Teodorom Romžom, Máriou Goretti a Bohorodičkou Hodigitriou (t. j. Ukazovateľkou cesty).

Práca to bola krásna, upokojujúca aj uspokojujúca, ale, samozrejme, boli aj krízy, stres, nervozita, pomerne živé a neodbytné predtuchy neúspechu, únava a krásne zúfalstvo – „Haló, tu orol!“ :). Posledné noci sme takmer nespali. Mozog už videl ťahy štetca úplne všade. Ale, Bože, veď nech je, ako Ty povieš. Skúsime sa aj trochu odovzdať a dôverovať. A napokon si aj vzájomne pomôcť…

Vo štvrtok ráno po svätej omši náš páter Juraj v tichu, ale trochu aj slávnostne posvätil spolu desať dokončených, krásnych ikon :). V tom istom parádnom kostole, kde sme naše písanie začali (a len pár krokov od tej výbornej jedálne).

Popoludní už nasledoval presun do Ružomberka a postupné premiešavanie sa s ostatnými skupinkami: hravou bandou z Maďarska, turistami zo Slovenského Raja a potom ďalšími a ďalšími počas posledných spoločných čisto magisáckych chvíľ. V Trlenskej doline to bolo, ako vždy, čarovné. Posledná magis dávka šťavy pred vhupnutím do davov R-trinástky. Naše ikony už potom boli stále s nami.

A ozaj, že čo je to vlastne ten sankyr? Prihláste sa na ikonopisecký kurz a dozviete sa… :)

Ivan Štancel

Zatiaľ žiadny komentár »

Sep 12 2013

Tanečný experiment “Zrkadlenie duše”

Vložil alikuc do Magis2013

„Nech oslavujú jeho meno tancom…“ Tak sa píše v žalme 149.

Presne o to sme sa snažili aj my. My sme Pána tancom nielen oslavovali, ale tancom sme hľadali Božiu prítomnosť, vnárali sa do Božích tajomstiev a rozjímali nad skutočnosťami, vyplývajúcimi zo Svätého písma. A ako to vyzeralo? Sestra Eva, ktorá viedla náš experiment nám na začiatku meditácie povedala príbeh, ktorý budeme tancovať. Potom nás naučila jednoduchú choreografiu, kde sme sa pomocou gest, rôznych pohybových symbolov snažili príbeh prerozprávať.

My „tanečníci“ sme mali celkom komornú skupinku. Bolo nás jedenásť. Tri sestričky, Evka, Letícia a Abiela. Boli sme medzinárodne pomiešaní, Slovenky sme boli štyri a zavítal aj jeden moravák z Brna. Dve dievčatá a jeden chlapec z Rumunska sa na Magis naozaj ukážkovo nachystali a navarili nám raz na večeru ich rumunskú kašu. Ako duchovný otec bol s nami páter Ľubomír Pilarčík. Miesto nášho experimentu bol na jezuitskej chate v krásnom prostredí Malých Karpát neďaleko mesta Modry, ktorá je známa Modranskou keramikou, vínkom a pre znalejších aj dobrou zmrzlinou.

Ako vyzerali naše dni? Dalo by sa to zhrnúť tak, že tancujeme vždy a všade. Doobeda sme tancovali trošku vážnejšie, pretože sme mali tanečné meditácie a poobede, až večer boli voľné tanečné zábavy, pri ktorých sme sa priučili základom baletu, krepčili ľudové tance z Rumunska a Slovenska. Potom sme už všetci tancovali, ako nám ruky a nohy narástli, skoro ako na plese, alebo diskotéke. Zašlo to do všelijakých nepredvídaných zaujímavostí, ako napríklad duel v zastúpení baletu a hip-hopu, kde si zmerali sily Nicole zo Slovenska a Rares z Rumunska. Vyhrali obidvaja. V programe nechýbala svätá omša, magis kruh, ktorý bol pre všetkých veľkým prínosom, lebo sme sa mohli navzájom hlbšie spoznať, vnímať toho druhého, ako vníma život s Bohom a tak sa navzájom obohatiť. Všetci sme vnímali, teda aspoň ja, že cez Magis sme pozvaní vnímať Boha iným spôsobom, ako býva zvykom na bežných duchovných obnovách. Pre nás to bolo zvlášť veľmi špecifické, pretože iné umelecké oblasti, ako napríklad hudba, výtvarné umenie sú v našich končinách v cirkvi už udomácnené a tanec je ešte akoby nepreskúmaná jaskyňa.

Prekvapením pre nás bolo, že sme mali možnosť zúčastniť sa slávnostnej hodovej svätej omše, lebo v blízkosti jezuitskej chaty je postavená kaplnka, ktorá je zasvätená Márii Magdalény a práve mala vtedy sviatok. Bola to krásna slávnosť, kde slúžilo svätú omšu niekoľko pátrov jezuitov. Ďalšou pikoškou je, že naša Patricia z Rumunska oslávila s nami svoje narodeniny a zablahoželali sme aj meninovým oslávenkyniam Ankám. Na program na Trlenskú chatu sme sa usilovne pripravovali, mali sme veľkú radosť, že sme mohli našimi tancami priblížiť Pána Boha ostatným účastníkom Magisu.

A teraz krátka „recenzia“ na toto tanečné predstavenie :)

Bol to ozaj tak krásny a zázračný týždeň a my sme mohli byť svedkami toho, že veľké veci robí s nami Pán a máme z toho radosť. Myslím si, že tohtoročný Magis bol jedným z najkrajších a najzaujímavejších tanečných prvkov v tej originálnej choreografii, ktorá sa volá Boží plán v našich životoch. Aj interpreti pre tento moment boli poslaní priam zázračne a mala som pocit, akoby Pán na nás všetko dopredu našil, teda podľa mňa to nie je pocit, ale fakt a postupne nás viedol. Scénická výprava, no Pán myslel ozaj na všetko, bola krásne zaliata slnkom, ktoré vytváralo radosť v srdciach a úsmev na tvári. Kostýmy Pán tiež vyriešil hravo, všetkých nás poobliekal do Božej výzbroje, aby sa medzi nami vytvorili nádherné priateľské vzťahy a mohli sme ťahať všetci za jeden koniec. V zákulisí sa Pán zas predstavil ako veľký srandista, toľko zábavy čo tam bolo, tých milión rozhovorov, často krát úsmevných, uvoľňovalo napätie, keby náhodou chcelo nejaké vzniknúť, ale nemalo ani najmenšiu šancu. A napokon, vždy keď sa niekto pozrel do zrkadla, videl v ňom jedno nádherné a milované Božie dieťa.

V skratke sme:

Zrkadlili duše naše,

odjedli z rumunskej kaše,

rôzne témy rozobrali,

navzájom sa rozosmiali,

tancom Pána chválili,

Jeho tajomstvá (v kaplnke) slávili…

Nicole Vannayová

Zatiaľ žiadny komentár »

Sep 12 2013

Putovný experiment “FATRAN”

Vložil alikuc do Magis2013

Na náš medzinárodný experiment Fatran prišli okrem Slovákov aj dve Slovinky a jeden Rumun. V sobotu sme sa všetci stretli v Strečne. Večer sme si posadali okolo ohňa, čosi zjedli a zoznamovali sa. Cítil som sa tam od začiatku dobre. Požehnanie, ktoré sprevádza magis odjakživa, bolo prítomné aj tu. Všetci mali dobrú vôľu a aj napriek našej rôznosti sme si navzájom spríjemňovali celý ten čas. Na druhý deň sme sa boli pozrieť na Strečnianskom hrade a poobede sme vyrazili na cestu. Strava bola rozdelená v ruksakoch a podľa latinského „omnia mea mecum porto“ sme si prakticky všetko niesli so sebou. Trasa na tento deň bola pomerne krátka a mali sme na ňu celé poobedie. Ťažké bolo to, že sme začínali, neboli sme rozbehnutí a celý čas sme vlastne stúpali, miestami dosť prudko. Výhodou však bolo, že sme mali dosť času a každý mohol ísť vlastným tempom. To platilo po celý náš výlet. Tým pádom sme si to mohli užiť aj po duchovnej stránke :) . Dôvodov na kontempláciu bolo požehnane. Hory mi vždy dodávali pokoj a zároveň radosť. Možno je to prírodou, čerstvým vzduchom, možno je to však cesta, púť, exodus zo štyroch stien, čo človeka napĺňa slobodou a radosťou. V nedeľu sme teda prišli na chatu, kde sme spali. V pondelok ráno sme našli prírodnú kaplnku, v ktorej sme si spravili omšu. Kúzelné na tom bolo, že sa objavila náhle, znenazdajky. Ktokoľvek by ju ľahko mohol prehliadnuť, iba náhodný pohľad za seba ju odhalí. (No dobre, na okolitých stromoch sú značky, ale tie si tiež každý nevšimne :). Zišli sme ku skale, na ktorej visel kríž a socha Panny Márie. Naproti boli kmene rozložené ako lavice, nad nimi stromy, ktoré hľadisku dodávali tieň. Nikto vlastne nevedel, ktorý zo skalných útvarov je oltár, ale vybrali sme ten najplochejší. Paradoxne bol najbližšie k „hľadisku“. Veľmi sa mi to páčilo - chrám na ktorého výstavbe sa podieľala ruka Božia spolu s rukou človeka. Oltárom bola skala, podlahou zemina, stĺpami stromy a stropom najmodrejšia modrá. A predsa len vnímavé srdce človeka tam zavesilo kríž. Po omši sme pokračovali na hrebeň. Spomeniem jeden moment, ktorý sa mi páčil. V jednom sedle sme mali prestávku a kúsok pod sedlom sa nachádza prameň. V týchto dňoch bolo veľmi sucho a keď sme k nemu prišli, tiekol iba veľmi slabučko. Mali sme len veľké fľaše, ale naše Slovinky mali aj malé. Tak sme naberaním do malých fľašiek po troškách nakoniec naplnili niekoľko veľkých fliaš. Čerstvú a studenú vodu sme si doslova vybojovali spoločným úsilím a padla nám naozaj veľmi dobre. To, že sme mali nádherné slnečné počasie a videli sme široko ďaleko nám dodávalo síl a ja osobne som mal z toho veľkú radosť. Taktiež naša partia si veľmi dobre rozumela a zažili sme kopec srandy. Večer sme spali na ďalšej chate. Náš pobyt na chatách vyzeral asi takto: kofola, pivo, polievka, bryndzové halušky. Mali sme k dispozícii aj ľadovú sprchu. Náš Rumun ju trefne prezýval Siberian party :) . Ráno ďalšieho dňa sme pokračovali po hrebeni až do Štefanovej a na autobus do Terchovej, kde sme mali zabezpečené ubytovanie. Bolo vzhľadom na okolnosti pomerne luxusné, a keďže sme mali k dispozícii kuchynku a vynikajúceho kuchára v osobe pátra Martina, konečne sme nemuseli jesť paštéky :) . Ďalší deň sme spoločne vyšli na Malý Rozsutec a piati sme sa ešte vydali zdolať Veľký Rozsutec a skompletizovať tak náš pochod hrebeňom. Panoráma z jeho početných vrcholkov bola neopísateľná. Nečudo, že sme tam strávili asi hodinu a iba sa tak kochali a užívali si príjemné slnko chýliace sa k západu. Nakoniec sme sa vrátili do Terchovej.

Na ďalší deň okolo obeda pre nás prišiel autobus zbierajúci magisákov zo západu s cieľom v Ružomberku. Bolo trocha zvláštne po štyroch dňoch strávených v úzkom kruhu ľudí a vlastne stále na pochode spojiť sa s ostatnými. Po príchode do Ružomberka sme sa ubytovali na Katolíckej univerzite a spoločne sa dopravili na Trlenskú chatu, kde sa konalo vyvrcholenie nášho Magis programu. Posledné tri dni sme mali byť zlúčení s R13kou. Celé to bolo v brazílskych farbách, mne osobne sa pozdával nápad spojiť mládežnícke piesne na omši so známymi piesňami v latinsko-amerických rytmoch. V nedeľu ráno nás čakalo vyhlasovanie víťazov fotografickej súťaže a hromadné lúčenie. Magis bol pre mňa nádherným dobrodružstvom v horách a zároveň možnosťou ukázať ľuďom zo zahraničia krásy Slovenska, o ktorých som sám netušil.

Michal Hrádocký

Zatiaľ žiadny komentár »

Sep 11 2013

Svedectvo Litovčanky Eveliny z CEM experimentu “Play together” v Miškolci

Vložil alikuc do Magis2013

My name is Evelina and I came to Magis Central Europe 2013 from Lithuania. This Magis was first in my life, so like all first experiences I had all kinds of fears about it, but all of them were gone when my experiment got started. I was participating in “Play Together” MAGIS experiment in Hungary, Miskolc. My group work was to play with poor, gipsy children and, if possible, teach them English. The first day playing with children was a breakthrough for me, I was happy as a child running in a playground and catching children, I still remember the children’s laugh.

Other days were more difficult for me, and I would like to share some moments with you all. First of all, I never thought that these children are so open, loving and happy, because their life isn’t easy. Most of them are afflicted by the poverty, because of parental unemployment. One day while going to the neighborhood where children lived, we saw police officers with handymen. It was explained for us that they will turn of hot water or electricity for one of the family, because of big debts, but I thought how can they pay if they don’t have a job? Another experience that touched me was having lunch with children. We were sharing our lunch with children and I saw that children are shy and afraid to take food from us, but at the same time they are really hungry. Every day when we shared our food there were more and more children coming, one day I was afraid that there will be not enough food for them. In these moments all my prejudice and fears about gipsies were chased away/gone, no more fear, no more prejudice. I was loved by children and I loved them too, it was a happy and sad place to be. I can’t tell all happy and sad moments that I had while playing with children, but I could tell one that I was happy and sad at the same time. It was the last day of our experiment.  The children made a surprise for us, a beautiful gift.  They took a big white sheet and draw on it, wrote their and our names, regards and wishes and gave it to us for a memory. The most touching moment was to see so proud and happy children faces. I can’t tell all moments in this experiment, because all days with children were full of happy and sad moments, but mostly it was full of joy and love. This love, that I felt while playing with children and working with my group, has a special place in my heart and it always will.

In this experiment I learned to be more open to people, show my love, to be a member of a team. I miss the playground, I think about the children and their future and I wish the best for them. In a corner of my heart I hope to see these children again.

Zatiaľ žiadny komentár »

Sep 09 2013

Spoločné stretnutie po Magise v Brazílii a CEMe na Slovensku

Vložil alikuc do Magis2013

Posledný augustový víkend sa uskutočnilo stretnutie účastníkov Magisu a Svetových dní mládeže v Brazílii s účastníkmi Stredoeurópskeho Magisu. Niektorí začali dvojdňovou hrebeňovkou v Roháčoch v štýle “retro”:)

Po úspešnom zdolaní trás podľa možností a schopností jednotlivcov sme sa všetci zišli na chate pod Barancom, kde sme strávili čas plný zdieľania a vďačnosti za všetky dary, ktorých sa nám v lete na oboch programoch dostalo. Účastníci Magisu v Brazílii sa snažili priniesť brazílsku atmosféru aj tancom Magis FlashMob, ktorý tam spoločne nacvičili a účastníci CEMu zas sprostredkovali dojmy z experimentov na Slovensku, ktoré zažili s Čechmi, Maďarmi, Slovincami, Rumunmi a Litovčanmi.

Zo stretnutia sme si všetci odniesli výzvu pápeža Františka: “Choďte bez strachu slúžiť!”, ktorú adresoval aj mladým na záverečnej kázni SDM v Riu de Janeiru.

Zatiaľ žiadny komentár »

Next »