40. výročie vzniku Slovenskej cirkevnej provincie

Biskupi zo Slovenska, zo zahraničia, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, vzácni hostia, ale aj veriaci z Trnavy a okolia sa stretli v sobotu 23. júna 2018 v katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa. V Trnave si spoločne pripomenuli 40. výročie vzniku samostatnej Slovenskej cirkevnej provincie. Pred 40 rokmi Svätý Otec, pápež Pavol VI. apoštolskými konštitúciami Praescriptionum sacrosancti a Qui divino povýšil, 30. decembra 1977, Trnavskú apoštolskú administratúru na arcidiecézu a zároveň zriadil samostatnú Slovenskú cirkevnú provinciu s jej arcibiskupským metropolitným sídlom v Trnave. Kardinál František Tomášek vyhlásil toto rozhodnutie Svätého Otca v Katedrále sv. Jána Krstiteľa 6. júla 1978. Na spomienkovej slávnosti bol prítomní apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Giacomo Guido Ottonello, moravský metropolita Mons. Jan Graubner. Za významný historický medzník prítomní kňazi s veriacimi poďakovali slávnostnou svätou omšou.

Historický kontext

Cirkevná organizácia a jej usporiadanie v mnohých krajinách pochádza z čias jej kristianizácie a neraz pomohla zachovať i národné povedomie národa. Dôležitosť vlastnej cirkevnej štruktúry, nezávislej od iného štátu, pochopil už knieža Rastislav, vládca Veľkomoravskej ríše. V roku 861 sa rozhodol, že definitívne skoncuje s východofranským vplyvom na Veľkej Morave. Obrátil sa preto na pápeža v Ríme s prosbou o zaslanie učiteľov, ktorí by mohli vychovať miestnych kňazov, aby sa znížil východofranský vplyv v jeho ríši. Pápež nereagoval. Rastislav sa následne obrátil s rovnakou prosbou na byzantského cisára Michala III. Ten mu vyhovel a poslal na Veľkú Moravu vierozvestov Cyrila a Metoda. Metodovi sa podarilo dosiahnuť v roku 880 to, aby v Nitre bolo zriadené samostatné biskupstvo. Pápež Ján VIII. vyhlásil Veľkú Moravu za léno Svätej stolice, čo znamenalo, že ríša bola postavená na roveň Východofranskej ríše. Cirkevná štruktúra z čias Veľkomoravskej ríše neprežila zánik Veľkej Moravy. V stredovekom Uhorsku územie Slovenska patrilo do diecéz Ostrihom a Jáger.

Po vzniku Československa v roku 1918, s novými štátnymi hranicami, sa žiadalo aj nové cirkevné usporiadanie. Pre územné i politické zmeny a rôzne ťažkosti sa riešenie stále odďaľovalo. Vyjednávania s vládnou mocou, druhá svetová vojna ešte viac sťažovali situáciu. Dôležitejšie bolo vtedy dosiahnuť aspoň menovanie dobrých pastierov a to za tlaku protináboženského režimu, ktorý tu vládol. Vtedajšie spoločenské zriadenie si neprialo posilnenie náboženského ducha obyvateľov v tom smere, aby sa sídlo plánovanej Slovenskej cirkevnej provincie stanovilo v hlavnom meste Bratislave. Dlhé a ťažké vyjednávania vyústili nakoniec k tomu, že Svätá stolica povýšila dňa 30. decembra 1977 Trnavskú apoštolskú administratúru na arcidiecézu a zároveň ju vyzdvihla na metropolitné sídlo. Trnavskej arcidiecéze boli podriadené ako sufragánne ostatné rímskokatolícke diecézy na celom Slovensku. Okrem toho sa upravili hranice diecéz podľa štátnych hraníc a vznikla Slovenská cirkevná provincia. Jej hranice sa kryli so štátnymi hranicami a nijaká územná jednotka Cirkvi už nepatrila do iného štátu a ani naopak.

Ďalšie úpravy diecéz

Na slávnosti v Trnave sa v katedrále prihovoril k veriacim aj apoštolský nuncius Mons. Giacomo Guido Ottonello. Pripomenul, že „toto je príležitosť, ktorú nám ponúka miestna trnavská cirkev“. V príhovore spomenul zásluhy prvého a zároveň posledného metropolitu Slovenskej cirkevnej provincie Mons. Jána Sokola, ktorý počas dvadsiatich rokov horlivo a so zápalom vykonával službu arcibiskupa a metropolitu celého Slovenska. Odzneli i krátke pozdravné a blahoprajné listy arcibiskupa z Prahy, kardinála Dominika Duku a kardinála Petra Erdöa z Budapešti. Na záver sa poďakoval trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch všetkým za účasť na slávnosti a pripomenul, že: „…ani sme si neuvedomili, že štyridsiatka v dejinách spásy znamená veľmi veľa. Štyridsať rokov putoval izraelský národ z Egypta do prisľúbenej zeme pod vedením Mojžiša. Štyridsať dní sa postil Pán Ježiš na púšti a odolával pokušeniam diabla. Môžeme spomenúť aj štyridsať rokov komunizmu, ktoré sme prežili, prekonali a ukončili ich víťazstvom nad totalitným režimom. (…) Keď navštívite prameň rieky Dunaj v Nemecku, v meste Donaueschingen, tak sa tam zrazu Dunaj stráca. V podzemí tečie štyridsať kilometrov, až kým sa znova neukáže. Jeho voda je taká čistá, že sa z nej môžete napiť. Som presvedčený, že koniec je vždy víťazný. Je to vždy obnova, očista a nový začiatok… kráčajme s nádejou vpred, pretože toto víťazstvo máme zabezpečené skrze Kristovo zmŕtvychvstanie“, zakončil svoj príhovor arcibiskup Ján Orosch.

Ďalšie zmeny sa udiali po páde komunistickej diktatúry v novembri 1989. Dňa 31. marca 1995 bola založená Košická cirkevná provincia, Jej sufragánnymi biskupstvami sa stali Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne došlo k cirkevnoprávnym zmenám i na západnom Slovensku. Trnavská arcidiecéza bola premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a jej sufragánnymi diecézami ostali Nitrianska a Banskobystrická diecéza. Pred 15 rokmi, 20. januára 2003 bol zriadený Vojenský rímskokatolícky ordinariát. Dňa 14. februára 2008 bola odčlenením od Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy zriadená Bratislavská arcidiecéza. Pápež Benedikt XVI. takisto zriadil aj Žilinskú diecézu a výrazne upravil hranice Banskobystrickej, Nitrianskej a Rožňavskej diecézy aj Trnavskej arcidiecézy.

Margita Stančíková, Milan Hudaček SJ
foto: abu.sk

Akcia 365 Júl 2018

2018-07-02T09:26:58+00:00